Ako vystúpiť na Wildspitze – rady a tipy

Wildspitze je druhým najvyšším vrcholom Rakúska a teší sa veľkej popularite. Niet divu, hora je relatívne dobre dostupná ako v lete, tak v zime na lyžiach, a pritom poskytuje naozaj veľhorský zážitok. Jej vrchol vám totiž ponúkne výhľady nielen na celé okolité Ötztalské Alpy, ale za dobrej viditeľnosti sú vidieť aj susedné Stubaiské Alpy, veľká časť Dolomitov a najvyššie hory Východných Álp Ortler a Piz Bernina. Okrem toho ľadovec Taschachferner, ktorý obklopuje Wildspitze zo severu, patrí k najväčším a najdivokejším v Rakúsku a stojí za videnie sám o sebe. Potrebujete snáď nejaké ďalšie dôvody, prečo sa vypraviť do Pitztalu či Ventu a absolvovať výstup na jej vrchol? Ak nie, čítajte ďalej, aby ste mohli vyraziť!

OBSAH:

• Výstup na Wildspitze v lete
• Výstup na Wildspitze na skialpoch
• Horolezecký výstup
• Ľadolezecký výstup
• Metodika výstupu po ľadovci
• Metodika výstupu po skalných hrebeňoch
• Vybavenie na túry

Výstup na Wildspitze v lete

Najvhodnejšou trasou kadiaľ na vrchol vystúpiť v letnom období je južná normálka na Wildspitze, ktorá vedie z Ventu cez Breslauer Hütte a sedlo Mitterkarjoch. Prvý deň vyjdete úplne pohodlným turistickým chodníkom na chatu, kde vám pripravia vynikajúcu večeru a po nocľahu taktiež bohaté raňajky, aby ste mohli za svitania znovu vyraziť. Trasa od chaty k vrcholu začína dolinou, ktorá sa tiahne až k maličkému, už prakticky mŕtvemu ľadovcu Mitterkarferner pod sedlom Mitterkarjoch.

Tu sa trhlín rozhodne báť nemusíte a nenaväzuje sa tu prakticky nikto. O kúsok vyššie začína via ferrata obtiažnosti B+, kde celkom dobre využijete ferratový set. Ale úplnou nutnosťou nie je, záleží na vašich skúsenostiach. Až od Mitterkarjochu hore sa väčšina ľudí naväzuje na lano, pretože trasa vstupuje na veľký ľadovec, kde už pád do trhliny teoreticky hrozí. Záverečný úsek po JZ hrebeni až k vrcholovému krížu je síce pomerne ľahký (za sucha), ale stačí trocha námrazy, vrstvička ľadovej glazúry na kameňoch alebo nočná snehová prehánka, a situáciu to výrazne zhorší. Naviazanie na krátke lano tu môže byť veľmi vhodnou voľbou.

Na túry tohto typu sa vstáva veľmi skoro, a to hneď z niekoľkých dôvodov: riziko búrky je nižšie v prvej polovici dňa; skaly sú ráno premrznuté a voľné kamene primrznuté k sebe (preto padá menej kameňov); mosty cez ľadovcové trhliny sú po chladnej noci zamrznuté, pevné a nosné; nepadajú lavíny mokrého snehu; a keď už sa stane nehoda, je dosť času byť do večera z terénu transportovaný a nestráviť tam ešte celú ďalšiu noc. Všeobecne jednoducho platí, že dopoludnia hory ešte spia a sú bezpečnejšie, ale popoludní sa prebúdzajú, a to je už lepšie byť niekde na terase horskej chaty a v pohode si vychutnávať orosený pohár piva po výstupe.

A práve pri normálke na Wildspitze to platí dvojnásobne: najviac nehôd sa stáva pri zostupe strmým žľabom pod Mitterkarjochom, keď začnú padať kamene…

Wildspitze na skialpoch

Wildspitze je výborným skialpovým cieľom a možno najviac ľudí na Wildspitze vyjde za použitia skialpov, a to v zimnom a jarnom období, kedy je v prevádzke lyžiarske stredisko Pitztaler Gletscher. Lanovky totiž túru významne redukujú a robia z nej záležitosť, ktorá sa dá bez problémov stihnúť za jediný deň. To ale rozhodne neuberá nič na kráse, pretože to hlavné z pohľadu lyžiara zostáva: gigantický a dych vyrážajúci zjazd cez divoký ľadovec Taschachferner, ktorý je vôbec najdlhším zjazdom v Rakúsku s úctyhodným prevýšením takmer presne dva vertikálne kilometre a dĺžkou celých 14 kilometrov!

Aj keď má túra pozitívne prevýšenie asi iba 750 metrov, rozhodne sa odporúča stihnúť jednu z prvých gondol po rannej otváračke strediska. Pamätajte, aj samotný prejazd strediska zaberie nejaký čas, rovnako ako prípadné naväzovanie sa na lano pred prechodom ľadovca. Navyše, pôjdete do veľmi veľkej nadmorskej výšky a tempo sa tým významne spomalí. 

Na záver potom čaká vrcholový úsek JZ hrebeňom (táto časť trasy je zhodná s letnou normálkou), ktorý sa ide hore aj dole bez lyží, s mačkami na nohách a ideálne s cepínom v ruke. Lyže na zjazd by ste potom nemali nasadzovať neskôr ako o 14:00, pretože vás čaká vyššie spomínaný, zdanlivo nekonečný zjazd. A kto sa s lyžami na zjazde skôr trápi, urobí lepšie, keď sa po hornej tretine zjazdu vráti cez sedlo Mittelbergjoch späť do strediska a na lanovku.

Pri zjazde cez Taschachferner dbajte na všeobecné zásady lyžovania po ľadovci: nezastavujte na zlomoch a miestach so zvýšeným výskytom trhlín, naopak zastavujte najlepšie iba na rovinatých úsekoch, nikdy sa pri zastavení nezhlukujte všetci na jedno miesto, nikdy si na ľadovci neodkladajte lyže, nejazdite príliš neskoro popoludní a za príliš teplých dní a za zhoršenej viditeľnosti tam jednoducho nejazdite vôbec. Týmto všetkým znižujete riziko pádu do trhliny na minimum. A pozor, ľadovec Taschachferner býva bezpečne zasnežený pre zjazd najskôr zhruba koncom januára.

Horolezecký výstup cez Jubiläumsgrat

Kráľovskou túrou na Wildspitze je bezpochyby tzv. Jubiläumsgrat, teda SV hrebeň. Kedysi takmer súvislo snehový, ostrý hrebeň je dnes už trochu mixovou túrou, kde sa strieda sneh a skala. Výrazne vyššia náročnosť a exponovanosť terénu môže za to, že na tomto výstupe stretnete mnohonásobne menej ľudí ako na normálkach cez Mitterkarjoch či Mittelbergjoch. Výstupová línia je ale naozaj elegantná a na mnohých miestach sa ocitáte na strmom snehovom ostrí so sklonom 45 °. Kvalitný, dostatočne dlhý turistický cepín, dobre nastavené mačky a istenie lanom je tu absolútnou nutnosťou!

ľadolezecký výstup severnou stenou

Ďalšou, ešte náročnejšou alternatívou je výstup tristo metrov vysokou snehovo-ľadovou severnou stenou. Ten je uskutočniteľný iba v tej časti roka, kedy veľké trhliny pod stenou zakryje dostatočné množstvo snehu a v samotnej stene je nalepený sneh na ľadových platniach. V posledných rokoch sa takáto perióda čím ďalej horšie triafa, ale všeobecne možno povedať, že najčastejšie nastáva v jarných mesiacoch ako je marec-máj a niektoré roky taktiež v novembri či decembri. Tak či onak, môžete si byť istí, že na tento výstup v ľade so strmosťou 55 ° budete potrebovať pár lezeckých cepínov a lezecké mačky dobre držiace na topánkach. Ďalšia výbava na zaistenie ako lano, skrutky do ľadu, expresky a slučky na štand sú taktiež samozrejmosťou. A pripravte sa na to, že pravdepodobne budete na stene sami.

Metodika pohybu po ľadovci

Prechod ľadovca a pohyb na ňom si vyžaduje určité znalosti metodiky. Pre ich získanie je najlepšie prejsť nejakým ľadovcovým kurzom pod vedením certifikovaných horských vodcov UIAGM. V skratke možno ale povedať, že na veľkej väčšine ľadovcov je potrebné sa vedieť naviazať na lano, dokázať určiť správne a dostatočné rozostupy medzi členmi družstva, vedieť naviazať brzdiace uzly, mať osvojenú techniku brzdenia pádu do trhliny, poznať metódu sebazáchrany z trhliny pomocou prusíkovania po lane a taktiež poznať metódu voľnej kladky a kladkostroja na vytiahnutie parťáka z trhliny.

Okrem toho je dobré trochu rozumieť morfológii ľadovcov a mať odhad, kde asi trhliny budú a kde naopak nie, a keď už cez ne ideme, tak na kolmo a nikdy nie pozdĺž s nimi. Tiež je nutné si zachovávať bezpečný odstup od sérakov (blok alebo pilier ľadovcového ľadu), ktorých rútenie nemá, na rozdiel od lavín, absolútne žiadny cestovný poriadok. Rovnako time-management môže byť na ľadovci zásadný.

Metodika pohybu po skalných hrebeňoch

Metóda „krátkeho lana“ alebo súbežného postupu horolezeckého družstva je na úplne samostatný článok. Pre naše účely a tu, v konkrétnom prípade na Wildspitze, nám ale úplne postačí si povedať, že naviazané družstvo má v prípade pádu vyššie šance na prežitie, pretože v nie príliš strmom, skalnom teréne, ktorým je vrcholový hrebeň Wildspitze, je pomerne veľmi vysoká šanca, že sa lano samo od seba niekde zasekne skôr, ako dôjde k fatálnemu pádu až dole.

Naviazané družstvo by ale malo dodržať niekoľko pravidiel: nemať viac ako troch členov, rozostupy mať skôr krátke, lano mať medzi sebou stále napnuté (len tak môžeme pád zachytiť hneď v jeho zárodku) a skalné hroty a výčnelky využívať ako prirodzené istenie, teda lano preťahovať okolo nich, prepletať ho medzi nimi atď. A v kľúčovom mieste pokojne využiť aj ďalšie istiace techniky ako je dobranie lana polloďákom do pevného bodu, akým je napríklad slučka na hrote, friend alebo samotný vrcholový kríž.

Vybavenie na túry tohoto typu

Vybavenie na záchranné techniky (na osobu)

Veľa skvelých vrcholov bez nehody praje Zelená vlna HUDY!