Varenie vonku – praktické rady a tipy

V našom seriáli o outdoorových varičoch sme sa už venovali varičom drievkovým, liehovým, benzínovým aj plynovým. Okrem konštrukcie a ďalších parametrov varičov zohráva úlohu niekoľko ďalších vecí. A tými sa s odborným pohľadom, zapálením pyromana a nadšením malého technika a prírodovedca pustíme v tomto diele.

OBSAH ČLÁNKU:

• Ako variť jednoduchšie a rýchlejšie
• Varenie v zime
• Ako sú na tom rôzne druhy palív?
• Praktické testy
• Spotreba paliva

Nikoho z nás asi príliš neprekvapí, že var, respektíve jeho rýchlosť, ovplyvnia aj také propriety, akou je pokrievka alebo závetrie. Čo sa závetria týka, mám pocit, že všeobecne povedané viac pomáha varičom s menším výkonom. Zároveň ale nefunguje iba ako vetrolam, ale udržuje okolo ešusu zónu teplého vzduchu, čo napomáha rýchlejšiemu vareniu, či už vietor fúka, alebo je bezvetrie.

akO vaRiŤ JEDNODUCHŠIE a rÝchlejŠIE

Svoju rolu hrá aj veľkosť a hrúbka steny ešusu. Samozrejme aj tvar, my sa ale budeme zaoberať len tými s kruhovým prierezom. Všeobecne platí, že širší ešus prekrývajúci sa ideálne s plameňom variča aj jeho najsilnejším tepelným prúdením, bude variť rýchlejšie. Výhodnejší je nižší vodný stĺpec na väčšej ploche ako naopak. Samotná hrúbka steny vytvára v praxi znateľné rozdiely vo vare obsahu, pričom nejde o zanedbateľné rozdiely obsahujúce niekoľko sekúnd! Tenkostenné ešusy budú teplo odovzdávať svojmu obsahu rýchlejšie.

Pokiaľ chcete jeden ešus používať na otvorenom ohni aj na variči, radím: Nerobte to, alebo aspoň pravidelne odstraňujte nános sadzí. Ten totiž pôsobí ako izolant. Ak sedíme pri ohníku a máme času dosť, nehrá to najskôr úlohu, pri variči niekde na horách a navyše napríklad s dochádzajúcou plynovou bombou to môže zamrzieť.

Teoreticky by sme mohli experimentovať aj s nádobami z rôznych materiálov. Ak by sme porovnali súčiniteľa tepelnej vodivosti, z bežne dostupných prvkov je na tom najlepšie meď (395 W.m-1.K-1), nasleduje hliník (229), železo (73) a titán (22). V praxi ale bude záležať na kombinácii tepelnej vodivosti a hrúbke materiálu. Nerezový a titánový ešus budú mať v reáli vplyv na ohrev vody dosť podobný. Titán je horší vodič, ale ešus bude tenší, nerez bude hrubší, ale zase to doženie svojou vyššou vodivosťou.

Kapitolou samotnou o sebe by boli aj tepelné výmenníky, ktoré majú rôzni výrobcovia na nádobách alebo integrované do varičov. Nám bude na zjednodušenie stačiť zistenie, že naozaj veľmi fungujú – výrazne urýchľujú var. Zároveň svojou konštrukciou viac či menej suplujú funkciu závetria.

vaRenIE v zimE

Varenie v zime je vždy problematickejšie, nie však bez osobitého kúzla. Napríklad kúzla otvorenej termosky s unikajúcou arómou vynikajúcej kolumbijskej kávy. Na varenie v zime je oproti iným ročným obdobiam potrebné myslieť napríklad na to, že rozpálený varič potrebuje podložku. Na tej môže stáť, aby sa nepotápal do snehu. Pokiaľ roztápate sneh, majte vždy po ruke trochu teplej vody v termoske. Sneh, aspoň čiastočne ponorený do vody, sa topí oveľa lepšie a rýchlejšie ako sneh suchý. Ďalej sa takýmto postupom vyhnete aj tomu, že dno svojho ešusu rozpálite nerovnomerne a on vám to následne vráti svojim škodoradostným pokrútením a vydutím!

Závetrie je v zime možné vyrobiť aj tým spôsobom, že vykopete dieru do snehu a varíte v nej. Prípadne môžete zo snehu vytvoriť okolo variča múrik. Pokiaľ varíte čaj, môžete so sebou nosiť granulovaný, ten nepotrebuje vriacu vodu, teda je možné ušetriť slušné množstvo času a paliva. Rovnako tak jedlo nemusíme naozaj variť. Var dostatočne nahradí, pokiaľ jedlo dáte na dostatočne dlhú dobu do termosky (oplatí sa špeciálna so širokým hrdlom) s vodou výrazne studenšou ako je 100 °C

ako sú na tom Rôzne druhy palív?

Veľkú úlohu pri varení hrá bezpochyby výhrevnosť jednotlivých palív. Lieh a drevo v tomto dosť pokrivkávajú za všetkými ropnými produktmi. Pri dreve možno túto nevýhodu do istej miery eliminovať tým, že ho jednoducho spálime viac – tu sa opäť prejavuje výhoda väčšieho drievkáča (okrem toho, že nemusíme tak často prikladať).

Pri liehu sme limitovaní konštrukciou variča. Pri plynových a benzínových varičoch je dobré sa okrem iného zaujímať o ich výkon, ktorý sa uvádza vo wattoch. Samozrejme výkonnejší varič spáli viac paliva za jednotku času. Nižšie pre predstavu tabuľka výhrevnosti vybraných látok.

Praktické testy

Teoretické poučky sú síce pekné, ale ako je to v praxi? Občas narazíte na recenzie varičov napríklad na YouTube. Povedia vám tam, že uvarili liter vody dajme tomu za päť minút. V garáži. Aká bola teplota vzduchu? Aká bola teplota vody? Ako definovali a merali onen var? Nevieme, tápeme v temnotách. Taký test je potom ale celkom k ničomu. My sme na tom o poznanie lepšie. Testy sú oveľa precíznejšie, ale na Nobelovu cenu to nebude, k tomu mi chýbalo klimatizované laboratórium.

Testoval som varenie pol litra vody na variči SOTO Stormbreaker, ktorý dokáže spaľovať propán-bután ako v plynnej, tak v kvapalnej forme a tiež benzín. Vykonal som testy na propán-butáne, benzíne Primus PowerFuel a technickom benzíne. S rôznou veľkosťou nádob, rôznou hrúbkou stien a ďalej bez závetria a so závetrím. Môžete si teda porovnať vplyv závetria, vplyv veľkosti a hrúbky steny ešusu a rýchlosť rôznych palív.

Pokusy som vykonával vonku pri teplote -4 °C. Bolo bezvetrie, chvíľami fúkal vánok (stupeň 0 až 1 Beauforta). Mal som k dispozícii dva hrubostenné hliníkové ešusy s hrúbkou steny 1,5 mm. Priemer menšieho ešusu bol 13 cm, väčšieho potom 15 cm. Ďalej som mal k dispozícii dva tenkostenné hliníkové ešusy, hrúbka steny pri oboch bola asi polovičná oproti predchádzajúcim dvom ešusom. Priemer menšieho bol 14 cm, väčšieho 16 cm.

Teplotu vody som meral presným teplomerom Greisinger 1710 s ponorným čidlom. Počiatočná teplota vody bola 0 °C. Vodu som naberal z vonkajšieho zdroja stojatej vody. Množstvo vody merané kuchynskou odmerkou. Teplotu vody som meral do dosiahnutia 95 °C. Prečo som zvolil práve túto hodnotu? Bod varu vody 100 °C sa totiž vzťahuje k nulovej nadmorskej výške. Čím vyššia nadmorská výška, tým viac klesá atmosférický tlak a tiež bod varu. V podmienkach SR sa voda varí približne pri 98 °C. Prvé bublinky sa však začínajú vytvárať už od 50 ° C a pri zhruba 80 ° C pozorujeme jemný var. Od nejakých 90 ° C voda opticky už slušne vrie. Teda teplota 95 ° C bude tak nejako zodpovedať okamihu, keď v slovenských podmienkach snímame hrniec z variča. Všetky testy boli vykonané v nadmorskej výške 375 m n. m.

Ďalej som testoval rôzne druhy plynových kartuší v kvapalnom režime na variči SOTO Stormbreaker pri teplote vzduchu -10 °C. Bolo bezvetrie, chvíľami fúkal vánok (stupeň 0 až 1 Beauforta). Všetky kartuše som nechal riadne vymraziť. Varič som naopak pred začatím merania krátko zahrial, aby neboli problémy so splyňovaním paliva. Meral som s tenkostenným hliníkovým ešusom s priemerom 16 cm a so závetrím. Použil som úplne plné kartuše, ich celková hmotnosť je uvedená bez krytky závitu. Všetky kartuše mali strednú veľkosť, tj. 230 g, iba kartuša Coleman bola stogramová. Opäť sa varilo pol litra vody s teplotou 0 °C a časomiera bežala do dosiahnutia teploty 95 °C.

Ako sa ukázalo, všetky kartuše makali porovnateľne, trošku lepšie výsledky podávali kartuše Primus. Pri tejto teplote (-10 °C) už bolo podľa časov varu jednoznačne vidieť, že sa namiesto propán-butánu oplatí použiť benzín. Je jasné, že pri varení na kvapalnom propán-butáne je použitie zimnej kartuše zbytočné. Určitý podiel propánu v kartuši však potrebujeme, aby plyn tiekol do horáka pod tlakom.

Spotreba paliva

Koho zaujíma spotreba paliva, pre toho mám ďalšiu krásnu tabuľku. V nej je uvedená spotreba paliva v kvapalnej aj plynnej fáze. Pri kvapalnej fáze bola reálna spotreba nižšia, pretože horák som medzi prvým a druhým meraním nevypínal, iba stlmil. Pri testovaní plynnej fázy som horák po dovarení vždy vypol.

Čo z vyššie uvedenej spleti čísel vyplýva? Spotreba v kvapalnej fáze je zhruba dvojnásobná oproti fáze plynnej, ale zase čas varu je približne polovičný. Nenechajte sa zmiasť vyššou tabuľkovou spotrebou na 1 l vody v kvapalnej fáze, pretože ako som už uviedol, tu som horák nevypínal, iba stlmil. Naopak by som povedal, že reálne bude kvapalná fáza o niečo málo úspornejšia, pretože kratšia doba varu znamená menej strát energie pri úniku do okolia.

Pokiaľ plánujem spotrebu paliva na akciu, počítam so základnou spotrebou cca 16 g propán-butánu na liter pri teplote okolia a vody okolo 0 °C. Na letnom treku bude spotreba pochopiteľne nižšia. V zime podľa mojich skúseností spotreba až tak nerastie s klesajúcou teplotou vzduchu, ale markantne rastie, pokiaľ ohrievate sneh (zmena skupenstva spotrebuje veľa energie).

Pri benzíne či petroleji počítam s normovanou spotrebou 20 g na 1 liter vody, ale do tejto spotreby nie je zahrnutý predohrev. Vyššia spotreba je daná nepatrne menšou výhrevnosťou oproti propán-butánu a tiež tým, že varič po dovarení nezhasne okamžite, ale ešte chvíľku horí. Tu však záleží na konkrétnom type variča a tiež na tom, ako dokážete zladiť načasovanie varu vody a ukončenie činnosti variča.

S predohrevom je spotreba benzínu či petroleja približne 25 g na 1 liter, ale záleží, či vodu varíte po jednotlivých litroch a zakaždým predhrievate, alebo naraz uvaríte 10 litrov a predhrievate iba raz. Spotreba pri predohreve tiež závisí od teploty okolia. 

S mojimi závermi súhlasil aj známy polárnik Jaroslav Pavlíček, a to už v roku 1984, keď prechádzal Grónsko. Vo svojej knihe Človek v drsnej prírode (alebo Drsný človek v prírode?) uvádza, že na 40-dňový pochod využili 17 litrov petroleja a 300 g suchého liehu, z ktorého uvarili asi 600 litrov vody. Na každý liter vody teda pripadá asi 28 ml petroleja. Ten má hustotu asi 0,760 - 0,830 g.cm3 pri 20 °C. Nižším teplotám bude zodpovedať vyššia hustota. Teda 28 ml petroleja je asi 23 g. Predpokladám, že Pavlíček na predohrev používal suchý lieh, teda 23 g je čistá spotreba na uvarenie 1 l vody pri cca -30 °C.

Čo povedať na záver nášho dlhého seriálu? Varte, na čom chcete, hlavne si to užívajte a nezmrznite! ;)

Michal Sladký

Síce sa živí "humanitnou pavedou," ale nič technické mu nie je cudzie. Nadšene rozoberá veci, aby zistil, či po opätovnom zložení stále fungujú. A pokiaľ v tých veciach možno aj niečo páliť, jeho srdce pyromana plesá. Inak páli aspoň sám seba, pretože je nadšeným pestovateľom a konzumentom chilli papričiek. Rád sa váľa v lese a je spokojný, pokiaľ zostáva nikým nevidený a nespozorovaný.