Ako sa bezpečne pohybovať po ľadovci

Ľadovce svojim charakterom a charizmatickou vizážou významne prispievajú ku kráse veľkých hôr. Sú takým „krajkovým zdobením“ vysokých horských štítov a hrebeňov. Predstavujú však aj určité nebezpečenstvo a prekážku počas horských výstupov. Cieľom tohto článku z pera skúseného profesionálneho horského vodcu UIAGM je zoznámiť sa s charakteristikou ľadovcov, bezpečného pohybu po nich a základnými zásadami a pravidlami záchrany z ľadovcovej trhliny.

V dnešnej dobe už na internete koluje celý rad článkov o tom, ako prebieha záchrana z ľadovcovej trhliny a čo si treba k tomu zakúpiť. Treba však uviesť dve poznámky: 1. Teória je v tomto prípade úplne nedostačujúca a záchranu z trhliny je potrebné nacvičiť a zautomatizovať po praktickej stránke a priamo v teréne. Od toho sú ľadovcové kurzy. A 2. Zakúpiť vybavenie a natrénovať záchranu z trhliny je až krok číslo dva a číslo tri.

Prvým, zásadným krokom je ľadovcom a ich zákonitostiam porozumieť, rovnako ako je potrebné porozumieť lavínam, a nie iba kúpiť pípak a naučiť sa s ním zaobchádzať. Pretože iba pochopenie hôr a neustále dodržiavanie adekvátnych opatrení vytvára tú správnu prevenciu pred nehodou. A prevencia je v horách to najdôležitejšie. Je síce dôležité vedieť človeka zachrániť z trhliny alebo z lavíny, ale ešte oveľa dôležitejšie je mať znalosti a skúsenosti, vďaka ktorým sa do takýchto situácií vôbec nedostaneme.

AKO VZNIKAJÚ ĽADOVCE?

Všeobecne sa ľadovce delia na pevninské a horské. Pevninské ľadovce vznikajú v oblastiach blízko zemských pólov, teda v arktickom páse, kde je stabilne nízka teplota. Sú to ľadovce na území Antarktídy, Grónska, Baffinovho ostrova atď. Horské ľadovce vznikajú tam, kde je dostatočne veľká nadmorská výška, teda kdekoľvek vo vysokých horách, napríklad aj v tropickom páse ako Cordillera Blanca v Peru. A nás budú v tomto článku zaujímať práve ľadovce horské.

Geomorfológia horského ľadovca je vždy rovnaká. Hore má nejakú zdrojovú oblasť, teda oblasť večného snehu, kde sneh zostáva prakticky celoročne ležať, v priebehu leta firnovatie a v priebehu rokov sa postupne stláča tlakom snehu nad sebou a mení sa na ľad. To je obvykle nejaké plató či ľadovcový kar, kde je trhlín len minimum.

Telo ľadovca je gravitáciou ťahané dole a tečie horským údolím smerom nadol až do miest, kde je taká malá nadmorská výška a mikroklíma už natoľko teplá, že sa postupne topí a mizne. Táto časť ľadovca sa nazýva ľadovcový splaz. V okolí ľadovcového splazu sú potom morény, ktoré sú tvorené sutinou a prachom, ktorý ľadovec vytlačí z horninového podkladu pod sebou a na svojich okrajoch. Morény tiež môžu predstavovať určité nebezpečenstvo, pretože ich svahy sú veľmi strmé a sutinový materiál na nich je nespevnený a veľmi nestabilný.

ĽADOVCOVÉ TRHLINY

Ako ľadovec tečie dole, zákonite v ňom vznikajú zóny tlaku a zóny ťahu. Tie sú predurčené skalným podkladom, cez ktorý ľadovec preteká. Tam, kde tečie či priamo padá strmšie dole cez nejaký skalný prah pod sebou, vzniká vypuklý tvar a zóna ťahu, a práve tam sa otvárajú ľadovcové trhliny. Naopak v mieste, kde ľadovec znovu vteká do roviny, vzniká miesto tlaku a trhliny sa znovu uzatvárajú. Na rovinatých úsekoch ľadovca trhliny byť môžu, ale väčšinou nie sú nijako široké a nebezpečné. Umiestnenie trhlinových zón je teda pevne dané a v čase sa príliš veľa nemenia. Vďaka tomu je možné základné zóny trhlín preniesť aj do máp, a to spravidla do máp 1:25 000. Ďalším dôležitým aspektom je fakt, že trhliny väčšinou vedú po vrstevnici, aj keď to tak samozrejme nemusí byť vždy. Dá sa teda povedať, že ak trochu rozumieme ľadovcom a ich geomorfológii, dokážeme sami v teréne určiť, ktoré miesta budú plné trhlín, a kde je to naopak nepravdepodobné.

Trhliny môžu byť v tvare V, teda že sa smerom dole zužujú, ale aj v tvare A, ktoré sa smerom do hĺbky rozširujú a tie sú samozrejme oveľa nebezpečnejšie. Špeciálnym typom trhliny je tzv. bergschrund, čo je medzera medzi ľadovcom a samotným „telom“ hory. Výhodou je, že táto trhlina zostáva stále na rovnakom mieste a je väčšinou dobre viditeľná.

Samostatnou kapitolou sú potom seraky, ktoré vznikajú v strmých ľadovcových zlomoch. Sú to vlastne obrie ľadové kryhy veľkosti domov a ich stabilita je vždy neistá. Kolaps serakov nemá žiadnu zákonitosť a žiadny „cestovný poriadok“, ako majú napríklad lavíny. Je spôsobený gravitáciou a je náhodný, môže sa odohrať cez deň či v noci, rovnako ako starý dom sa môže zrútiť kedykoľvek. Seraky preto predstavujú jedno zo zásadných objektívnych nebezpečenstiev vo vysokých, zaľadnených horách.

ZÁSADY BEZPEČNÉHO POHYBU PO ĽADOVCI

• Naštudovať si trasu, kadiaľ po ľadovci pôjdem, a vopred si uvedomiť, kde je riziko trhlín vyššie a kde nižšie. Zdroje informácií sú mapa 1:25 000, popis túry a veľmi dobrý môže byť satelitný snímok ľadovca z letného obdobia, kedy je ľadovec obnažený a zóny trhlín sú dobre vidieť (napr. na mapy.cz).
• Pokiaľ je to možné, tak sa problematickým miestam úplne vyhnúť aj za cenu predĺženia trasy. A ak musím prejsť cez zónu trhlín, tak ich prekonávať na kolmo k ich smeru. Nikdy neísť trhlinami pozdĺž!
• Držať dostatočný dištanc od serakov. A keď už musím prejsť v blízkosti serakov, nikdy sa pod nimi nezastavovať na desiatu, ale prejsť úsek čo najsvižnejšie.
• Dodržať správny časový rozvrh túry! Vyhnite sa pohybu po ľadovci v popoludňajších hodinách. Je nutné si uvedomiť, že snehový most cez trhlinu má úplne inú nosnosť skoro ráno, keď je po chladnej noci premrznutý, a popoludní, keď je na ľadovci neznesiteľné horko a zo snehu je brečka. Bezpečnosť na ľadovci je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa na alpských štvortisícovkách v lete vstáva extrémne skoro a veľká časť túry prebieha ešte za svitu čeloviek.

• Na ľadovci sa naviazať, aby sme boli istení pre prípad pádu do trhliny. Menej skúsení by tak mali urobiť vždy, skúsenejší už dokážu lepšie rozlíšiť, kde je naviazanie nutné a kde nie.
• Rozostupy na lane vždy prispôsobiť konkrétnemu terénu a počtu ľudí v lanovom družstve! Ak sme iba dvaja, mali by sme mať rozostup aspoň 15 metrov. Pokiaľ sme veľké družstvo, napr. 5 ľudí na skialpe, je nutné zachovať aspoň minimálny rozostup 8 metrov. Čím väčšie sú trhliny, tým väčší musí byť rozostup!
• U dvojčlenného družstva na lane vždy naviazať brzdiace uzly! V prípade veľkých trhlín tak urobiť aj pri trojčlennom družstve.
• Čím menšie je lanové družstvo, tým je dôležitejšie nechávať lano medzi členmi napnuté. Prevesené lano znamená veľkú rázovú silu v prípade pádu spoločníka do trhliny.
• Aj pri pauze zachovať rozostupy.
• Použiť mačky a cepín, a to nie preto, že by snáď bol terén strmý, ale preto, že s mačkami a s cepínom sa pád spoločníka do trhliny brzdí oveľa efektívnejšie.
• Mať so sebou dostatočnú výbavu pre sebazáchranu a záchranu z trhliny.

UZLY PRE POHYB V ĽADOVCOVOM TERÉNE

Na prechod alpského ľadovca nepotrebujeme poznať príliš širokú škálu uzlov a prakticky si vystačíme s tromi uzlami:

• Lodný uzol ako kotviaci uzol u všetkých záchranných techník.
• Alpský motýlik ako uzol pre naviazanie členov do lanového družstva a tiež ako uzol brzdiaci.
• Klasický Prusíkov uzol ako manipulačný uzol a samoblokant pre záchranné techniky.

SEBAZÁCHRANA Z ĽADOVCOVEJ TRHLINY

Túto lanovú techniku možno považovať za úplný základ, pretože je vždy najlepšia a najefektívnejšia, pokiaľ ju človek spadnutý do trhliny ovláda a pokiaľ nie je zranený, dokáže sa vyšplhať z trhliny v kľude sám a nemusí sa spoliehať na znalosti a schopnosti svojich parťákov hore. Pozrime sa na správny postup:

• Najskôr musím kúsok „vyprusíkovať“. Na lano, v ktorom visím, naviažem klasický Prusíkov uzol pomocou tenkej 120 cm šitej slučky. Toto bude blokant pre nohu.
• Vyššie nad ňu umiestnim na lano Tiblok, precvaknem ho karabínou a pomocou 150 cm reep šnúry spojím s centrálnym okom úväzu, tak aby mi Tiblok vychádzal na natiahnutú ruku a dobre som naň dosiahol. Toto bude blokant pre ruku a pre odsadnutie.
• Vyprusíkujem cca 1 meter, aby som získal voľné lano.
• Teraz musím prejsť do inej techniky, ktorá mi umožní prekonať okraj trhliny. Sedím v Tibloku, mám už kus voľného lana a zdemontujem 120 cm šitú slučku. Voľné lano, ktoré vychádza od Tibloku, vediem do Petzl Micro Traxion, ktorý si zacvaknem pomocou karabíny do centrálneho oka úväzu. Voľné lano vychádzajúce z Micro Traxion vediem späť hore a karabínou ho pripojím k Tibloku. Mierne sa doberiem, znovu odsadnem, tentoraz už vlastne do Micro Traxion a už môžem zdemontovať aj 150 cm reep šnúru.
• Technikou „samodoberania“ cez takto zostrojený kladkostroj a pomocou opierania nôh o stenu trhliny stúpam až hore, späť na povrch.

Záchrana partnera z trhliny

Pokiaľ je človek spadnutý do trhliny zranený alebo ak nemá dostatočné znalosti na vykonanie sebazáchrany, prichádza na rad pokročilejšia lanová technika, ktorá nám umožní človeka zachrániť z povrchu, bez nutnosti zostupu do trhliny. Postup:

• Najskôr je potrebné zabrzdiť samotný pád. To treba nacvičiť v praxi. Ale všeobecne sa dá povedať, že brzdiť treba hlavne mačkami na nohách. Musím nohy aj telo dostať do postoja podobného tomu pri agresívnom carvingovom oblúku. Cepín je v tejto chvíli len sekundárnou brzdiacou pomôckou, pretože oveľa väčšia sila je v nohách.
• Po zastavení pádu musím cepínom vykopať snehovú kotvu. V hutnom jarnom či letnom snehu na to postačí turistický cepín, dostatočne hlboko zakopaný a omotaný plochou šitou slučkou 120 cm. V zimnom prašane dobre poslúžia napríklad zakopané lyže, taktiež omotané slučkou (pozor na ostré hrany lyží!). Do tejto slučky potom pomocou reep šnúry 150 cm a Prusíkovho uzla prevesím zaťažené lano.
• Akonáhle je váha bezpečne odvesená pomocou reep šnúry a prusíka v snehovej kotve, uvoľním viac lana na sebe. Potom si vytvorím sebaistenie pomocou reep šnúry 300 cm, ktorú pomocou Prusíkovho uzla naviažem na nezaťažený prameň lana, jej voľné konce pretiahnem centrálnym okom sedáku a zviažem k sebe, pokojne pomocou obyčajného vodcovského uzla.
• Akonáhle je sebaistenie vytvorené, môžem sa definitívne odviazať/odcvaknúť z lana. Aby ale váha oboch horolezcov nevisela v kotve iba pomocou tenkej reep šnúry a Prusíkovho uzla na nej, zafixujem teraz lano do kotvy ešte aj pomocou lodného uzla.
• Máme prevesené, lano je zaistené v kotve lodným uzlom, a máme vytvorené sebaistenie z reep šnúry a Prusíkovho uzla. Takže môžeme vyraziť k hrane trhliny.
• Na hrane trhliny nadviažem vizuálne spojenie s parťákom a na nezaťaženom prameni lana k nemu spustím Petzl Micro Traxion, už aj nasadený do lana a s zacvaknutou HMS skrutkovacou karabínou.
• Parťák si iba zacvakne Micro Traxion do centrálneho oka, a my ho môžeme začať ťahať hore. Zložitejší kladkostroj nie je potrebný, ťaháme teraz ½ parťákovej váhy (na dvojnásobku dráhy/dĺžky lana – fyzika…). On nám navyše môže pomôcť tým, že sa bude priťahovať za zafixovaný prameň lana, na ktorom celú dobu visel.

VYBAVENIE NA ĽADOVEC

• Ľadovcové okuliare
• Ochranný krém
• Lekárnička
• Čelovka
• Polovičné lano 50-60m (Mammut Alpine Sender Dry)
• Ľahký úväz 
• Turistický cepín (Black Diamond Venom)
• Mačky (Black Diamond Serac)
• Ľadovcová skrutka (Black Diamond Ultralight Ice Screw 19 cm či 22 cm)
• HMS skrutkovacia karabína 4-5 kusov (Mammut Classic HMS Screwgate)
• Minimalistický blokant (Petzl Tibloc)
• Blokant s kladkou (Petzl Micro Traxion)
• Šitá plochá dyneema slučka 120 cm
• REEP šnúra 6 mm silná (1x150cm a 1x300cm)
• Nôž

Poznámka:

Článok neobsahuje všetky lanové techniky, ktoré môžu byť pri riešení nehôd na ľadovci nutné!!! Pre komplexné obsiahnutie problematiky je potrebné absolvovať niektorý z viacdňových ľadovcových kurzov.

 Jiří Švihálek, horský vodca UIAGM