Jordánsko: exotický trek horami a púšťou - Jordan Trail

Keď sa povie Jordánsko, snáď každého napadne púšť, skalné mesto Petra a Mŕtve more. Znalejším outdoorárom prídu na myseľ aj krásne lezecké destinácie a veľké možnosti výdatného trekovania. Cez Jordánsko totiž vedie perfektný diaľkový trek Jordan Trail, ktorý krajinu pomyselne spája od severu na juh v dĺžke asi 675 kilometrov. A spojnica to rozhodne nie je nijako jednotvárna, je dokonca možno rozmanitejšia, než by ste v tejto púštnej krajine čakali!

TRAIL POSTAVENÝ NA HISTORICKÝCH ZÁKLADOCH

Krajinu po tisíce rokov pretínali rôzne staroveké obchodné chodníky. Jordánsko bolo centrom King’s Highway spájajúcej Egypt až s ďalekým Damaskom. Celkom sa tak ponúkalo vytvoriť nejakú diaľkovú trasu, ktorá bude do istej miery pokračovať v týchto šľapajách. Aspoň tak zmýšľali ľudia z Jordan Trail Association, keď pred rokmi oficiálne spustili projekt diaľkového treku cez Jordánsko.

Jordan Trail je naozaj rozmanitá cesta

Cesta začína na severe v neveľkej, ale historicky významnej dedinke Umm Qais, ktorá je známa svojimi historickými ruinami. Následne prechádza cez zelený a napodiv svieži sever, spočiatku s prekrásnymi výhľadmi na Galilejské jazero. Pokračuje cez mnoho križiackych hradov a jordánsky vidiek, až sa pozvoľna dostane do strednej časti krajiny a známej Dany. Tu začínajú krásne a divoké púštne hory, ktoré po niekoľkých dňoch chôdze ústia do turistickej Petry, kultúrneho klenotu krajiny. Z Petry vám cestu budú spríjemňovať ďalšie prekrásne horské masívy a bizarné skalné formácie až sa pozvoľna dostanete do rovinatých púští, ktoré sú zase úplne iným zážitkom na vašom dlhom putovaní.

Takto v skratke nejako vyzerá Jordan Trail. Ide o naozaj zaujímavý trek, na ktorého zdolanie potrebujete okolo 40 dní. My sme pri našom putovaní toľko dní bohužiaľ nemali, a tak sme si trek o nejaký ten deň skrátili a bohužiaľ vypustili zaujímavý sever. Ten navštívime inokedy v rámci inej akcie.

DANA A ÚDOLIE OKOLO NEJ

Trek teda štartujeme v Dane, kam sa doslova behom chvíľky presúvame autostopom z asi 200 kilometrov vzdialeného Ammánu, hlavného mesta Jordánska. Cestu sme si dokonca náležite odpracovali, pretože sme nášmu milému vodičovi pomohli počas cesty vyložiť krabice so zemiačikmi. Aj tak sme sa ešte ani nestačili v novej krajine rozhliadnuť a už stojíme na štartovacej pozícii nášho putovania.

Dana je malé historické mesto, kde môžete doplniť aj niekoľko posledných zásob pred začatím púte. Je tu aj niekoľko možností ubytovania. Na spánok však máme čas, a tak ihneď začíname zostup do malebného údolia Wadi Dana, ktoré sa pred mestečkom rozprestiera. Postupne schádzame do kľukatého údolia, okolo nás vyprahnuté steny s drobnými kríkmi. Prechádzame vyschnutým korytom rieky. Nenechajte sa však oklamať, v dobe dažďov sa koryto pomerne rýchlo zavodní a pohyb v ňom môže byť dosť nebezpečný, najmä pokiaľ sa nachádzate v úzkom kaňone s kolmými skalnými stenami, po ktorých do rieky steká voda naozaj vo veľkom.

Pozor na miestnych strážcov

Ďalší deň prechádzame otvorenou púštnou krajinou s jemne zvlnenými kopcami a ďalšími korytami riek. Cestou vidíme jednoduché obydlia miestnych beduínov, ich stáda kôz a tiav, hlavne ale nie práve priateľské pastierske psy. Práve kvôli nim radšej udržujeme od obydlia úctivú vzdialenosť. Kameň a pozdvihnuté trekové palice síce vždy spoľahlivo zafungujú, ale aj tak je lepšie zúrivú zver príliš nedráždiť. Svoju funkciu plnia na jednotku.

Dôjdeme až do malebného údolia, odkiaľ začne cesta stúpať viac do hôr. Čaká nás pomerne náročný výstup kamenistým terénom, ktorý si vyžaduje istú opatrnosť. Navyše nám prší. Keď ale prestane a mraky sa trochu rozoženú, sú nám ihneď naservírované krásne pohľady na okolitú krajinu. Miest na stanovanie je tu množstvo. Vďaka dažďu a oživenému toku z hôr máme tiež dostatok vody, a tak nám nič nebráni v tom, aby sme pre dnešok náš výlet zakončili a užili si trochu tej večernej pohody vo svojom kempe.

PETRA, TURISTICKÉ ALE ÚCHVATNÉ MIESTO

Ďalší deň opäť pokračujeme v krásnych výhľadoch. Pomaly sa blížime k Malej Petre, vstupnej bráne do hlavného miesta jordánskeho turizmu. Našťastie tam vstupujeme „tajnou“ zadnou cestou, a tak je nárast ľudí okolo nás pozvoľný. S rastúcim počtom turistov ale pomerne prudko silnie záujem miestnych ľudí si privyrobiť, a tak občas riešime trochu nepríjemnú dotieravosť lokálnych naháňačov a predavačov čohokoľvek.

Nevenujeme im pozornosť a prechádzame krásnymi tiesňavami, ktoré nás zavedú až k hlavnej dominante lokality – Al-Khazneh, známej tiež ako Pokladnica. Tento skalný chrám bol vytesaný do ružového pieskovca v 1. storočí p. n. l. a pôvodne slúžil ako hrobka. Je preslávená svojim majestátnym výzorom, ktorý naozaj uchváti. Aj my tu v zhluku mnohých turistov trávime s batohom na chrbte pekných pár chvíľ. Čoskoro však treba vyraziť ďalej.

Blíži sa večer. So spaním nadivoko v okolí Petry je však celkom problém. Miestni to nevidia príliš rady a hneď nás ženú do nejakého miestneho kempu. Urputní vyznávači low-costu by tak mali byť v okolí tohto turistického bodu celkom ostražití a svoj divoko postavený stan nedávať príliš na obdiv.

ZASTÁVKA NA ČAJ A POKRAČUJEME ĎALEJ

Ďalšie dni putujeme južne od Petry. Naším cieľom je púštna krajina v okolí ďalšej turistickej atrakcie Wadi Rum. Skalnaté kaňony a hory pomaly prechádzajú do otvorenejšej púštnej krajiny. Cesta je celkom pohodová a rýchlo ubúda, rovnako tak ale aj zásoby v našom batohu. Preto, keď sa priblížime k mestečku Humayma, musíme ich doplniť. Vyliezli sme však kus od mesta a chodiť po asfaltovej ceste nie je nič príjemné. Skúšame teda stopovať. Aké je naše prekvapenie, keď nám zastavuje hneď prvé auto. A čo viac! Sympatický vodič v ňom vlastní obchod s potravinami, kde si budeme môcť v kľude dokúpiť zásoby na ďalšiu časť treku. Najprv k nemu ale, podľa jeho slov, musíme zavítať na čaj.

Netrvá teda ani 20 minút a už sa chúlime v beduínskom dome okolo starých kachlí a spolu s celou rodinou popíjame výborný miestny čaj. Oboje príde celkom vhod. Dnes je vonku zamračené a pomerne chladno - asi 4 ° C, čo je pre Jordánsko trochu netypické počasie. Potom čo strávime príjemné popoludnie s miestnou rodinou a nakúpime si do zásoby nejaké jedlo, odvezie nás náš milý hostiteľ na štart ďalšej etapy treku. Je už tma, a tak si len ustelieme v krásnom prístrešku s ohniskom a na cestu sa vydáme zajtra.

Dlhé kilometre bizarnou púšťou

Ráno sa prebúdzame do slnečného počasia a krásnej púštnej krajiny. Doplníme vodu, ktorá bude veľmi potrebná, pretože ju na ceste dnes príliš nestretneme. Každý berieme o dosť viac litrov vody, než by bolo príjemné. Našťastie používame super skladacie nádoby od Hydrapaku, ktoré po vypití jednoducho zložíme do batohu a tým sa nám značne uľahčí z hľadiska miesta. Cesta teraz prechádza okolo ďalších príbytkov beduínov. V tomto mieste je to ale také viac turistické, surovosť beduínov z hôr je preč. Cestu nám spríjemňujú mnohé pohľady na ťavy, ktoré sú tu naozaj všade.

Piesok, po ktorom ideme, je prekvapivo pevný a kráča sa po ňom celkom rýchlo. Okolo obeda tak prichádzame ku skalnému oknu Kharazan, ktoré je jednou z dominánt lokality. Kvôli tomu sem samozrejme mieri veľké množstvo turistov v džípoch. My máme šťastie a sme tu asi pol hodiny sami, čo akurát stačí na obed a schladenie sa v tieni. Ak sme sa včera triasli od zimy a mrzli, dnes máme opačný problém a už od samého rána do nás praží slnko. Odpočinok v tieni tak príde celkom vhod.

Po jedle pokračujeme divokou púštnou krajinou okolo najrôznejších skalných útvarov lahodiacich svojou rôznorodosťou každému oku. Cesta príjemne ubieha a večer dochádzame do mestečka Ash Shakiriyah, kde od miestnych ľudí dostávame príjemnú ponuku na posedenie pri ohni.

Rum, Tutun, úplne odlišné miesta na ceste

Naše ďalšie kroky vedú pozdĺž frekventovanej cesty, ktorá silne kontrastuje s pokojným mestečkom, v ktorom sme boli včera večer. Tu to vyzerá ako na diaľnici. Prísun turistov do neďalekej osady Rum je skrátka veľký. Práve preto sa tu ani dlho nezdržujeme, len zo stojacej cisterny doplníme všetku vodu, čo poberieme, a pokračujeme ďalej do púšte.

Navigácia nie je náročná, stačí držať správny smer a vždy si postrážiť, že lezieme do správnej tiesňavy. To ale občas zabudneme, a tak sa musíme neraz vracať. Nevadí, celý čas je na čo pozerať, a tak sa človek ani nikam neponáhľa. Jediný limitujúci faktor je voda, ktorá na slnku dochádza trochu rýchlo. Na druhý deň prichádzame do Tutunu, ďalšej malej osady na ceste. Víta nás milý chlapec na bicykli bez gúm, ktorý nás ihneď ťahá k sebe domov. Chvíľku sa ním chráme – výmenou za naplnenie našich fliaš.

KDE ZAKONČIŤ PUTOVANIE?

Zvažujeme, že tu náš trek zakončíme. Vedie odtiaľto totiž cesta, po ktorej prejde v priemere tak jedno auto za hodinu. Pri troche šťastia by sme sa odtiaľto do večera mohli dostať a užiť si ešte pár dní s miestnymi ľuďmi pri stopovaní po tejto krásnej zemi. Nakoniec sa ale rozhodujeme ešte deň pokračovať. Čaká nás tak pomerne prudký výstup vyschnutým korytom rieky. Musíme našľapovať opatrne, pretože nie každý kameň stopercentne drží.

Odmenou nám je pekný altánok na spanie, ktorý v turistickej sezóne býva stopercentne vyťažený. Dnes tu sme ale sami. Sú tu nádoby na vodu, tie hneď využívame. Pred pitím vodu však radšej prefiltrujeme.

Ďalší deň dôjdeme necelých 10 kilometrov k hlavnej ceste. Samotný trek končí približne o ďalších 10 kilometrov ďalej, priamo pri mori v meste Aqaba. Posledné kilometre však vedú mestskou industriálnou zónou, a tak veľmi nevidíme zmysel v dokončovaní treku. Radšej na ceste prisadneme k milému kamionistami, ktorý nás vezme späť na sever.

ČO SME NA TREKU VYUŽILI

Pokiaľ zvažujete prejsť väčšiu časť treku, určite vyrazte naľahko. To sa odporúča pre každú túru, tu to ale podľa mňa platí dvojnásobne. Počítajte s tým, že budete musieť vliecť veľkú zásobu vody. Na tú narazíte väčšinou raz za deň. V prípade slnečného počasia je v Jordánsku navyše dosť horúco. Počítajte s tým, že vaša spotreba vody bude teda pomerne veľká. My sme vypili každý deň okolo 3,5 litra na osobu, a to sa už celkom prenesie. Zvážte teda, aké nádoby na vodu vezmete. Mali by byť nielen ľahké, ale aj skladné pre chvíle, kedy budete mať vody menej. Vhodný môže byť camel bag alebo rôzne skladacie fľaše (soft flasks). Určite nezabudnite na kvalitný filtračný systém.

So skladnosťou nádob na vodu súvisí tiež batoh, ktorý by sa mal jednak dobre niesť v záťaži, keď ho naložíte vodou, ale tiež by mal mať dosť priestoru na uloženie tekutín.

Nenechajte sa pomýliť zemepisnou šírkou Jordánska. Podnebie tu je síce často teplé, určite ale môžete aj pekne premoknúť, v tomto ohľade teda nepodceňte výbavu. Na pokojné spanie odporúčam nejaký ľahký stan alebo tarp. Často sme spali na drsnom kamenistom povrchu, a tak by mohla prísť vhod aj nejaká podložka, ktorá ochráni stan alebo karimatku. Spacáky sme mali letné páperové. Občas sme sa v nich síce celkom piekli, ale pár nocí bolo dosť chladných, a to sme za nich boli naozaj rady.

Na treku sa striedajú jednoduché úseky, ktoré sa dajú ísť pohodlne v sandáloch, s úsekmi náročnejšími. Myslím ale, že kvalitné nízke turistické topánky budú v pohode stačiť. Po celú dobu treku nám spríjemňovali chôdzu turistické palice, ktoré sme ocenili ako v horách, kedy nám pomáhali prekonávať náročne kamenné terény, tak aj na dlhých kilometroch v púšti. Tu sa nám vďaka nim darilo lepšie držať stabilitu v miestach, kde nebol piesok práve pevný a boril sa pod došľapom.

Kvôli slnku určite odporučím kvalitnú pokrývku hlavy, napríklad v podobe šatky Buff, alebo slnečného klobúka. Vhod prídu aj slnečné okuliare, ktoré vám ochránia zrak nielen pred slnkom, ale obzvlášť v púšti aj pred vlajúcim sa pieskom. Ďalej spomeniem napríklad opaľovací krém a lipstick.

Rána a večery môžu byť chladné, preto môžu prísť vhod odopínacie cestovateľské nohavice, ktoré sa dajú použiť v priebehu celého dňa a znížia tak váhu batohu. Pre prípad nepriaznivého počasia nezabudnite na nejakú membránovú bundu. Opäť by som tu volil skôr nejaký ľahší model. Samozrejme pribaľte aj páperku!

Pokiaľ hľadáte dobrodružstvo spojené s históriou a exotickou prírodou, Jordan Trail je rozhodne skvelou voľbou. My sme ho šli v januári, čo bol za mňa super čas s minimom turistov. Občas sme síce zmokli, ale nebolo to nič hrozné, čo by nás odradilo. Dôležité je byť dobre vybavený a pripravený na najrôznejšie podmienky. Či už sa rozhodnete ísť celý trek, alebo si vyberiete len jeho časť, určite nebudete ľutovať. Jordánsko je totiž naozaj krásna krajina, ktorá má toho outdoorovým nadšencom veľa čo ponúknuť.