Kedy vymeniť lezecký materiál a ako to spoznať?

V máji 2015 sa zo slávnej skaly Kobyla v Příhrazech zrútil lezec, ktorému sa pretrhlo lano. Po páde z asi desaťmetrovej výšky utrpel stredne ťažké zranenie, kvôli ktorému musel zasahovať vrtuľník. Hrozí vám pri vertikálnych dobrodružstvách niečo podobné? A ako často sa stávajú podobné nehody?

Od roku 1972 do 1982 došlo u rakúskych a nemeckých horolezcov k jedenástim prípadom pretrhnutia lana. Od roku 1983 len k jednému.

Moderné laná sa teda trhajú len veľmi zriedka, za čo môžeme ďakovať technologickému vývoju. Výrobcovia istiacich prostriedkov a lezeckých materiálov ich stále zdokonaľujú a priebežne testujú, vďaka čomu sú stále bezpečnejšie. Neplatí to ale neobmedzene v čase, na čom sa podieľa celý rad faktorov.

Na co si dAŤ pozor PRI lezeckoM materiálI?

HorolezeckÉ lanÁ

Základnou podmienkou bezpečného lezenia je vizuálna kontrola lana užívateľom pred každým použitím a po ňom. Je oplet lana niekde predratý alebo pretrhnutý? Lezie z nej „duša“? Také lano nemusíte vyhadzovať – dá sa použiť napríklad k pomocnému isteniu pri boulderingu, tam, kde nehrozí dlhý pád alebo na výrobu detskej hojdačky. Zveriť poškodenému lanu svoj život pri istení dlhých ciest by už bol ale hazard.

„Kľúčovým parametrom je životnosť, ktorú udáva výrobca,“ vysvetľuje Martin Riedl, odborník na záchranné systémy z Rock Empire. „Väčšina lán má životnosť pätnásť rokov od dátumu výroby a desať rokov od dátumu prvého použitia.“ Životnosť podľa Riedla nie je možné porovnávať so záručnou dobou podobne, ako napríklad pri topánkach. Pokiaľ budete v jedných pohorkách chodiť každý deň náročným terénom, veľmi pravdepodobne ich zničíte skôr, ako zo zákonom stanovených 24 mesiacov. Záruka je totiž len dobou, kedy by sa mali prejaviť prípadné výrobné alebo materiálové vady. A tie sú na rozdiel od topánok pri dnešných lanách tak veľkou  výnimkou, že ich môžeme prakticky zanedbať.

Vydrží lano desať rokov? Odpoveď veľmi záleží na tom, čo s ním budete robiť. „Pokiaľ lano budete ťahať po ostrej skale každý deň, môžete ho odpísať kľudne aj za mesiac,“ hovorí Riedl. „Pri menej častom lezení vám ale môže vydržať aj tých už spomínaných desať rokov od prvého použitia. Na piesku bývajú kotviace body ďaleko od seba a pády sú často pomerne dlhé. Pri jednoduchom lezení by som si tam bezpečnosť lana tipol tak tri alebo štyri roky. Potom už bude tak chlpaté, že by som si ho na prvolezenie nevzal. Radšej by som si kúpil lano nové a to staré použil už len pri aktivitách, kde sa toľko nepadá.“

Ďalšou dôležitou otázkou je, koľkokrát ste do lana spadli a ako. Toto už je pomerne zložitá technologická „alchýmia“, v ktorej sa môžete stretnúť s výrazmi ako je pádový faktor alebo normovaný pád. Pre laika sú zbytočne zložité. Stačí si zapamätať, že každý výrobca pre svoje konkrétne lano udáva, koľkokrát do neho môžete spadnúť, aby bolo ešte bezpečné.

„Pri bežnom lezení sa väčšinou používajú takzvané dynamické jedničkové laná, pri ktorých je počet normovaných pádov najčastejšie päť až desať,“ vysvetľuje Riedl. „Pri ťažkých pádoch však k zníženiu bezpečnosti lana dochádza rýchlejšie. Neodborník však ťažko odhadne, čo už je ťažší pád. Zapojte preto radšej zdravý rozum. Prestávate už lanu po niekoľkých pádoch veriť? Proste ho vyraďte – zdravie a život máte len jeden.“

A nakoniec ide aj o správne skladovanie lana, respektíve o vylúčenie jeho kontaktu s chemickými látkami. Nemecký horolezec Pit Schubert popisuje v knihe „Bezpečnosť a riziko na skale, snehu a ľade“ prípad, kedy niekto lano skladoval v garáži. Lenže v autobatérii je kyselina sírová, s ktorej výparmi prišlo lano do styku. Polyamid, z ktorého je lano vyrobené, naleptali výpary tak, že degradoval. Pri zlaňovaní sa potom lano ľahko pretrhlo.

SedacIE a hrudné úväzy

Riziko nežiadúceho kontaktu s chemikáliami je tu ešte väčší. Úväzy sú totiž polyamidové, ale šijú sa polyesterovými niťami. Okrem kyselín ich teda poškodzujú aj zásadité látky, napríklad lieh. Pokiaľ úväz čímkoľvek postriekate, kontaktujte výrobcu. Môžete ho vyprať v práčke, ale zásadne nie bežnými pracími prostriedkami s avivážnymi prísadami. Použite prírodné mydlo a vodu teplú maximálne tridsať stupňov. Občasná očista úväzu zlepší aj možnosti vizuálnej kontroly jeho technického stavu a opotrebenia.

Aj pri úväzoch hraje rovnako ako pri lanách rolu počet pádov. Sledujte taktiež mechanické poškodenie, ale len pri častiach, ktoré majú vplyv na bezpečnosť. Natrhnutý, či rozstrapkaný popruh úväzu vás môže stáť život, zatiaľ čo opotrebované polstrovanie len znižuje užívateľský komfort.

Karabíny, skoby a ĎalšIE istIAcE, ZlaňovacIE a záchranné pomôcky

Sú z ocele, nerezu, duralu a ďalších vysoko odolných kovových materiálov, takže ich životnosť je pri správnom používaní prakticky neobmedzená. Má zmysel ich meniť len pri deformácii, spôsobenej napríklad dopadom z veľkej výšky na skalu. Výnimkou je lezecký materiál s plastovými prvkami, napríklad zlaňovacia brzda s plastovou poistkou. Plast časom degraduje, na čo je potrebné myslieť.

Ďalšou výnimkou je páraci tlmič pádu používaný napríklad na via ferratách. Okrem kovových častí obsahuje aj textilné prvky, pre ktoré platí to isté, čo pre úväzy. Navyše tu ale ešte musíte kontrolovať aj prípadné natrhnutie, ktoré môže vzniknúť napríklad príliš prudkým odsadnutím. Princípom tlmenia pádu je tu totiž dynamické zachytenie energie páraním, čo natrhnutie znižuje. Tlmič by potom nezafungoval správne.

prilba

Je škrupina po predošlých pádoch prasknutá? Nesedí príliš veľká helma dobre na hlave? Prestali jej vyťahané pásky správne držať? Je prípadne penová alebo polystyrénová vložka degradovaná a drolí sa? Vo všetkých týchto prípadoch prilbu vymeňte za novú.

ZhrnutIE: nemyslite, podOzRIEvAjte

Najhoršie je domnievať sa, že dosluhujúce vybavenie snáď ešte chvíľu vydrží.

Po laických lezcoch samozrejme nikto nechce, aby si pamätali zložité termíny, materiálové zloženie a normy. Pokiaľ si lezecký materiál požičiavate, mal by poškodené alebo príliš staré kusy vyradiť odborne preškolený personál. „Základnou bezpečnostnou poučkou pri lezení je zdravá podozrievavosť,“ uzatvára Martin Riedl. Najhoršie je podľa neho domnievať sa, že dosluhujúce vybavenie snáď ešte chvíľu vydrží. Veta „…ale ja som myslel, že….“ nikomu zdravie ani život nevráti. Pokiaľ si nie ste istí, kontaktujte výrobcu alebo distribútora. Alebo sa obráťte na takzvanú autorizovanú osobu s oprávnením ku kontrole osobných ochranných prostriedkov pre prevenciu pádov – slovensky povedané na revízaka