PREŽITIE V EXTRÉMNYCH ZIMNÝCH PODMIENKACH (2)

Druhým dielom nadväzujeme na článok o výbave do extrémnych mrazov. Tentokrát sa zameriame na obuv a prostriedky na spánok, z ktorého sa ešte hodláme prebudiť. Autorom nie je nikto iný ako Dalibor Beneš – „pomalý dobrodruh“, ako sám seba nazýva – s mnohoročnými skúsenosťami s dlhodobým pobytom v prírode za nižších ako nízkych teplôt.

ObutIE do extrémnYch podmIEnOk

Topánky som na svojich cestách riešil s ohľadom na spôsob pohybu krajinou. Iné topánky som mal pri putovaní na lyžiach a so saňami za sebou, iné pri jazde na kolobežke alebo s vozíkom. Na lyže, ale aj na snežnice som si zaobstaral kanadské topánky Sorel Glacier. Sú to robustné viacvrstvové válenky s kaučukovou spodnou časťou a s vyberateľnou termovložkou. Sú písané do -70 °C. To sa dá na zemeguli prakticky overiť snáď len v Antarktíde. Môžem potvrdiť len to, že pri -50 ° C sú stále veľmi komfortné. (V súčasnej dobe nemá Sorel model Glacier v ponuke. Na skromnejšie účely sú k dostaniu Sorel Caribou s použitím do -40 °C – pozn. red.)

Aj nohy sa však potia a opäť nastáva aj u topánok boj s vlhkosťou. Ja používal vrstvený systém s parozábranou:
- tenká ponožka z umelých vlákien na holej koži
- na ponožke igelit, stačí vyšší sáčok (chce to mať ich viacej v zásobe pre prípad pretrhnutia)
- na igelite tučná vlnená ponožka, alebo aj dve
- termovložka Sorel
- vlastné topánky Sorel

Igelit zabráni preniknutiu vlhkosti do ďalších vrstiev, a tým pádom sa ich schopnosť izolácie nezhoršuje. Tenká ponožka pod igelitom síce zvlhla, ale večer v stane som ju nechával vedľa spacáku vymraziť. Ľad sa oklepal a mohla sa ďalej používať. Topánky Sorel slúžili pri cestách na lyžiach na Polárnom Urale alebo na Karskom mori vynikajúcim spôsobom. Ľahko sa vyzúvajú a obúvajú. Kto zažil časté nočné nutkanie, kedy treba rýchlo opustiť spacák a v pár sekundách sa obuť, pochopí. Na Urale moje topánky slúžili v noci všetkým. Všetci mali nočné nutkanie...

Topánky majú však aj nevýhodu. Sorelky sú veľmi objemné a do lyží je pre ne potrebné špeciálne viazanie. Topánky vážia okolo 3 kg a na dlhé pochody pešo nie sú vzhľadom na svoju váhu najvhodnejšie. Napríklad na ceste po Jakutsku alebo na Bajkale som používal nízke bežecké topánky s hrotmi. S hrotmi preto, že moje cesty viedli po ľade aj po vymydlených snehových cestách. Topánky boli o dva a pol čísla väčšie, než bežne používam, a v nich už vyššie popisovaný systém vrstiev s parozábranou.

Na topánke som mal zvonku ešte našitý krycí návlek z neoprénu až nad členky a so zipsom. Ten bráni úniku tepla a je vodonepriepustný, čo však nevadí. Vnútorná vlhkosť zostáva pod igelitom a prípadná vonkajšia sa do topánky nedostane. Vnútorné vlnené ponožky tak zostanú suché. A zase – toto platí len v prípade, že sa neprepadnete do vody ako napríklad ja na Bajkale alebo na Suchaši na Kolyme.

SpanIE PRI nízkYch teplotÁCH

Stanov je na trhu nespočetné množstvo. Ja sa zmienim len o tých, ktoré som používal či už v skupine alebo sám. Na Polárny Ural sme sa mali vydať v šiestich ľuďoch a bolo treba riešiť stan, či stany. Nakoniec to dopadlo tak, že sme si spoločne s kamarátom Tomášom a ďalšou pomocníčkou stan sami vyrobili. Z padáku. Rusi majú veľké skúsenosti s dlhodobým pobytom v podmienkach zimného Sibíru. Cesty podnikajú v skupinách viacerých ľudí. Majú jednoplášťový stan pre celú skupinu, často bez podlahy, a v ňom plechovú piecku. Ja som sa nimi nechal inšpirovať.

Zohnal som padák zo stíhačky MIG 21, ktorá kedysi určite chránila náš spravodlivý spánok (che, che). Padák bol z poctivého hodvábu a my sme z neho ušili osemboké šapitó. Malo podlahu z jemnej nylonovej sieťoviny, odklápací segment v podlahe na varenie a v núdzi aj pre činnosť, ktorú si iste dokážete predstaviť. Dokonca sme mali aj okienko. Stan mal stredovú podperu a čiastkové podpery vo vrcholoch osemhranu. Na všetko postačili palice štyroch lyžiarov a ich lyže. Vážil 5,5 kg, čo pre šesť možných nocľažníkov nie je veľa. My sme boli napokon len štyria.

Stan do veĽkých mrazOV

Aj pre stan platí to, čo som už spomínal. Vo veľkých mrazoch dážď a mokrý sneh nehrozí, hodváb je perfektne paropriepustný a aj sieťovina podlahy pomáhala znižovať vlhkosť v stane. A to bolo naozaj potrebné, pretože sme v stane aj varili. Výhodou stanu bola určite aj nízka váha. A aby som nezabudol – pri stredovej tyči sa dali organizovať aj tanečné večierky.

Keďže som domáci kutil, tak som si ušil na sólo cestu na Bajkal ďalší stan zo zvyškov padáku. Stan iba pre jedného, a to podľa vzoru stanu Hilleberg Akto. Bol to boj a ja som bol veľmi odhodlaný. Po celom byte sa povaľovali kusy látok. V tom pobehoval pes, manželka a len tá svokra sa toho bohužiaľ nedožila. Nite sme mali aj v polievke. Bol to určite najdrahší stan našej galaxie, pretože počet hodín práce dosť výrazne prekročil stovku. Ale podarilo sa. Stan vážil 1,8 kg a vydržal aj bajkalskú víchricu zvanú Sarma.

Vy určite nepôjdete v mojich šľapajach a stan si kúpite. Aj ja som si nakoniec kúpil na moju ďalšiu cestu stan Fjällräven Abisko Lite 1. Je v podstate totožný s tým, čo som si ušil. Je však samozrejme zo špičkových materiálov a s detailmi, ktoré som ja nemohol dosiahnuť. Je dvojplášťový, a napriek tomu s váhou 1,9 kg. Vnútorný aj vonkajší diel je spojený a rýchlo sa stavia.

Má dispozíciu, ktorá mne, osamelému pútnikovi, vyhovuje. Ležíte v pozdĺžnej osi oddelení od predsiene stenou so zipsom. Len tu máte podlahu a môžete v núdzi variť zo spacáku v predsieni. Tam máte varič, a keď niečo vylejete, ide to do snehu. A môžu tam ísť aj iné veci, ak ste dostatočne pružní a dokážete patrične vystrčiť strednú časť tela do predsiene. Nebojte, mráz na Sibíri sa v sekunde postará.

Spacák do veĽkEJ zimy

Vedú sa debaty, či do spacákov patrí skôr perie alebo duté vlákno. Oboje má to svoje. Ja si pred cestou na Polárny Ural zaobstaral nórsky spacák Nanok -45 s dutým vláknom. Mal som totiž obavy z vyššej vlhkosti vzduchu v oblasti blízko Severného ľadového oceánu. Vážil 3,8 kg a bola to neskutočná obluda. Išli sme tam však železnicou, a tak s váhou a objemom nebol problém. Spanie bolo komfortné aj v teplotách blížiacich sa -40 °C. Postupom času aj on zľahával a teplotný komfort klesal. Nebol zlý, ale na ďalšie cesty, kde bolo nutné šetriť miestom aj váhou, som sa vybavil páperovým, a to aj na cestu na Karské more. Nanok nakoniec skončil v Magadane pri sibírskej divožienke Aljonke.

Mal som páperový spacák Looping 1200 opäť od Sira Josepha. Nedám jednoducho na výrobky Sira Josepha dopustiť. Vážil 2 kg a o jeho parametroch sa určite môžete dočítať. Osvedčil sa mi aj na Karskom mori, kde bola aj otvorená vodná hladina a vyššia vzdušná vlhkosť. Bolo však potrebné sa o neho starať. V stane sme s parťákom Peťom nevarili a cez deň sa spacák viezol rozprestretý na saniach, aby sa vymrazil. Aj parťák si zaobstaral Loopinga a v týchto spacákoch sme strávili okrem iného aj noc blízko Ojmjakonu, kedy vonku bolo -53 °C a v stane pred zaspaním krásnych -48 °C. Musím však podotknúť, že sme v tej chvíli mali nečestne pod sebou medvedie kožušiny, ktoré nám priniesol chlap zo vzdialenej chalupy, čo nechápal, prečo nejdeme spať k nemu domov.

Aj Looping 1200 však má svoje limity v situácii, keď ho dlhodobo používate a nie je možnosť ho vysúšať. Nevidíte na ňom vlhnutie, ale predsa len sa plní ľadovými kryštálmi. Slúži ďalej, ale komfort klesá a ja som potom po jedenástich nociach vonku, keď bol spacák cez deň zbalený v taške na kolobežke, sledoval, ako sa v teple jednej jakutskej chalupy pod ním tvorí mláka. Cez noc vyschol a dobre slúžil ďalej. Môj milovaný Looping nakoniec spočinul v Srednekolymsku, v ďalekom Jakutsku, spoločne s mnohými ďalšími vecami z mojej výbavy. A mne sa po ňom cnie. Ale to je iná história...

Na akEJ karimatKe spAŤ v zimE?

Ostáva podložka pod spacák. Nepoužívam nafukovaciu, snáď z obavy, že ju bude nutné dofukovať a vnášať do nej vlhkosť. Možno aj z obavy, že sa pretrhne. Používal som profilovanú podložku Therm-A-Rest Z a na nej skrátenú bežnú penovú podložku. Mal som k nej citový vzťah, pretože na nej sedávalo pozadie mojej ženy a keď mi ju na Bajkale vzal vietor, musel som spať na batohu... Takže opäť: Pozor na vietor!

"Vítr fouká.
Ne vždy si jen brouká.
Když nebrouká,
funí.
Když nefuní,
duní.
Z dunění je vytí – 
a podložka je v řiti!"

>>> Predošlý diel o oblečení do ukrutných mrazov: PREŽITIE V EXTRÉMNYCH ZIMNÝCH PODMIENKACH (1)