Prežívame: Ako vybrať bivakovacie vrece alebo žďárák
Lukáš Vavrda
5 minut čtení
Bivakovací vak alebo žďárák ochráni v núdzi pred nepriaznivým počasím a hypotermiou. Aký druh zvoliť pre aké aktivity? Prečítajte si z pera záchranára rady a tipy, ako prežiť v horách, čo je potrebné na bivakovanie, ako bivakovať – a hlavne: ako prežiť!
Keď príde na prežitie noci v horách, horolezcov je možné rozdeliť v zásade na tri skupiny. Na tých, ktorí túto možnosť pripúšťajú ako to posledné, čo by v horách chceli zažívať. Na tých, ktorí s nocou v horách počítajú a keď je túra príliš dlhá, radšej prečkajú do rána, než by blúdili po tme. A treťou skupinou sú potom tí, ktorí cielene do hôr vyrážajú s kompletným vybavením na niekoľkodňové stanovanie. Týmto horským romantikom nasledujúce riadky venované nebudú. Budeme totiž hľadať najlepší setup pre núdzové a neplánované nocľahy, teda hľadať spôsob, ako prežiť a čo so sebou nosiť podľa toho, či spadáte do prvej alebo druhej skupiny.

Pokiaľ totiž patríte do skupiny tretej, pravdepodobne už váš batoh obsahuje stan, varič a napríklad uterák, zrkadlo aj sadu na holenie. Stretnutie s takýmto trampom väčšinou my, naľahko chodiaci a behajúci horskí turisti, považujeme za veľkú česť. Nezriedka nám práve vy, dobre vybavení trampovia, zachraňujete mrznúce končatiny a v okamihu, keď z našich tvárí úsmevy miznú, na tej vašej sa práve objavuje – až teraz to pre vás začína byť zaujímavé! Bohužiaľ tento druh ľudí z hôr skôr mizne. Keď sa na záchranu takýmto horským mágom nemožno spoliehať, na čo potom áno?
ČO V NOCI HROZÍ?
V noci nemožno v túre pokračovať spravidla kvôli chladu a tme, vplyvom ktorej dochádza k strate orientácie. K núdzovému bivaku nás môžu aj cez deň prinútiť vplyvy počasia. Kedykoľvek sa tak môžeme dostať do situácie, že to nejde tam ani späť. Pokiaľ nemožno vyhľadať bezpečné útočisko, musíme improvizovať, ale je dobré mať aspoň základné pomôcky pre takúto situáciu.
OCHRANA PRED VETROM, DAŽĎOM, SNEHOM
Pokiaľ prichádza noc alebo vyčerpanie a zároveň je nevľúdne počasie, nemožno donekonečna hľadať bezpečnú jaskyňu alebo senník. Niekedy nie je ani energia v zime na kopanie záhrabu, je jednoducho potrebné začať odpočívať. Len tak si sadnúť do snehu alebo vo veternom sedle ale nie je dobrou voľbou. Aspoň základnú ochranu proti týmto vplyvom možno v prírode nájsť takmer vždy – plošinku v závetrí, spadnutý strom, snehový návej… To však zďaleka na prežitie nemusí stačiť.

FÓLIA - NÚDZOVÝ ŽĎÁRÁK Z LEKÁRNIČKY
Úplne základnou a nutnou výbavou na každej túre je pre mňa čelovka a lekárnička. Na jednodňový výlet stačí len základná, ale izotermická fólia v nej chýbať nesmie nikdy. Plochý balíček, ktorý váži pár gramov, zachránil možno najviac životov zo všetkých zdravotníckych pomôcok, ktoré sa v horách používajú. Izofólia je ľahká a skladná a veľmi funkčná, navyše lacná. Tiež ide ale o vskutku núdzový prostriedok, ktorého použitie nie je ľahké. Asi ako si vojak dokáže vyhĺbiť pozíciu lyžicou, skúsený horolezec sa dokáže zabaliť do izofólie a komfortne v nej stráviť noc. Teda pokiaľ nepotrebuje na záchod, alebo sa veľmi nevrtí.
Hliníková fólia sa rada trhá, a akonáhle sa do nej dostane vzduch, funguje tzv. komínový efekt a namiesto izolácie vás skôr vychladí ako tankové pivo. Pokiaľ len okrajovo hrozí, že zostanete kdesi v horách, fóliu majte vždy so sebou. (Poznámka autora z pozície záchranára: je úplne irelevantné, akú farbu fólia má a akou stranou ide na telo. Vojenská je zelená z oboch strán, na odraz tepla a izolačnú funkciu to NEMÁ vplyv, tento mýtus sa však medzi laickou verejnosťou stále drží.) Variantom izofólie je podobný koncept „survival bag“, akási kombinácia medzi žďárákom a fóliou.
![]() |
![]() |
![]() |
BIVAK V PRÍRODE
Zatiaľ čo stanovať a táboriť je v mnohých oblastiach zakázané, bivakovať, teda prečkať noc bez stavania stanu, zakladania ohňa a ďalších aktivít nehodných chránených oblastí, je možné skoro všade na svete. Pokiaľ k tomu použijete správnu výbavu, môžete si takú noc dokonca užiť a možno sa zaradíte medzi tretiu skupinu skúsených horských vlkov popísanú v úvode článku. Moderné možnosti ku komfortnej noci v horách sú v podstate dve – bivakovací vak alebo tzv. tarp. Hmotnostne vychádzajú podobne, cca do 500 g, ultraľahké varianty aj pod 100 g. V niektorých variantoch ale nedáva veľký zmysel ich použitie bez karimatky alebo spacáku, celý bivakovací setup pre komfortnú noc možno ale v kľude poskladať pod 1 kg.
Žďárského vak
V podstate nepremokavý prevlek na spací vak. Existujú ale aj varianty prevlečné, ktoré pripomínajú skôr pončo a taktiež je možné ich ako pončo využiť. Pri výbere teda zvážte, ako veľmi je pre vás reálny bivak a akú mieru diskomfortu ste ochotní pripustiť. Ak si dokážete predstaviť noc aj v izofólii, môže byť pončový žďárák vhodnou voľbou, ktorú využijete aj pri chôdzi v extrémnom daždi.

Ak chcete aspoň na chvíľu v noci zavrieť oči, vyberajte rovno ľahký spacák a prevlečný vak, ktoré sa budú dobre dopĺňať. Existujú tiež žďáráky s rozlíšenou spodnou stranou, do ktorej je všitá izolačná vrstva. Pokiaľ nosíte väčší batoh, hľadajte žďárák, v ktorom je vyhradený priestor aj pre batoh, pokiaľ nosíte nafukovaciu karimatku (odporúčam, pre mňa dôležitejšie ako spacák), musí byť vak dostatočne široký, aby sa doňho zmestila.
MATYÁŠ ŽĎÁRSKÝ A PÔVOD BIVAKOVACIEHO VAKU
Asi 150 rokov predo mnou na jihlavskom gymnáziu maturoval akýsi Mathias Zdarsky. A je to postava naozaj cimrmanovská. Počas štúdií precestoval tento jednooký dobrodruh napríklad Bosnu, Taliansko a severnú Afriku. Bol synom mlynára, ale venoval sa sochárstvu a maliarstvu, pritom vyštudoval aj polytechniku a usadil sa na poľnohospodárskom statku. Záľubu našiel v lietaní, ale podľa vzoru Nansena a jeho polárnych výprav sa začal venovať aj lyžovaniu. Pretože severská technika a materiál mu v Alpách nevyhovovali, vynašiel a patentoval si prvého predchodcu moderného zjazdového viazania a položil základy modernej alpskej lyžiarskej techniky. Z jeho pôsobenia ako inštruktora sa zachoval napríklad prívratný oblúk a pluh s výrazným predsúvaním jednej lyže.
Žďárský organizoval množstvo pretekov a stál pri zrode alpského spolku, dnes známeho ako Alpenverein. Neskôr sa stal aj lavínovým expertom a často nocoval vonku, je považovaný za vynálezcu núdzového vaku na prespanie v prírode, ktorý sa po ňom tiež prezýva. Odtiaľ teda pochádza skrátenina „žďárák“. Nie ako som sa dozvedel od neznámeho žiaka horolezeckého oddielu, ktorý zaryto tvrdil, že v žďáráku je teplo, a preto je pomenovaný po vypaľovaní lesných porastov a krovín, teda "žďárení". Žďárák sám o sebe žiadne teplo negeneruje, iba izoluje. Generovať teplo však vedia jednorazové ohrevné vrecká alebo čím ďalej populárnejšie vyhrievané oblečenie, od ponožiek cez rukavice až po vesty, bundy a spodnú bielizeň. Aj to môže zachrániť život, pokiaľ so sebou však máte nabitý zdroj energie.
Tarp – „žďárákostan“
Možno najmodernejším variantom pre občasných spáčov v horách je tarp. Vychádza z osvedčeného systému cielt na spanie, ktorý na našom území dôkladne preverili trampovia – je to ultraľahká univerzálna celta, ušitá spravidla tak, aby ju bolo možné ukotviť po stranách k zemi a uprostred vztýčiť jednu krátku tyčku, vďaka ktorej vznikne priestor pre spáčov (alebo možno ukotviť čelo k stromu). Vlastne už je to taký stanový prístrešok bez vnútornej moskytiéry, takže jednoznačne najkomfortnejší z opísaných spôsobov. Hmotnostne tarpy nevychádzajú horšie ako žďáráky. Ich nevýhodou ale môže byť v horách zložitejšie kotvenie. To v skalnatom teréne alebo sutine môže byť až nemožné. Navyše tarpy neobaľujú celé telo a pri nedokonalom ukotvení pod ne môže občas fúknuť chladný vietor.

ZHRNUTIE: ČO SA HODÍ KOMU
Tarp je teda komfortnejším riešením pre skúsenejších. Často ich uvidíte u borcov, čo naľahko prebiehajú hory alebo prechádzajú horské sedlá na bicykli. Poskytujú v horách takmer rovnakú ochranu ako stan, ale sú výrazne ľahšie, ich použitie ale dáva zmysel takmer výhradne v kombinácii so spacím vakom a karimatkou.
Ak potrebujete zálohu, vďaka ktorej si trúfnete aj na náročnejšie túry, ale vlastne chcete, aby väčšinu času ležala na dne batohu, bude vám stačiť kvalitné bivakovacie vrece pončového štýlu – vleziete doň v topánkach, prípadne môžete prehodiť cez seba aj batoh a pokračovať v pohybe.
Pokiaľ tušíte, že noc v horách je pravdepodobná, a ponesiete aj ľahký spacák alebo karimatku, a potrebujete mať istotu, že prežijete aj na ostrej skalnej rímse alebo kamenistej pláni, zvoľte bivakovacie vrece typu kukla.
Pre úplnosť by som mal uviesť aj závesné systémy a siete typu hamaky. Tie sa však hodia skôr do džungle a ďalších miest, kde je vhodné spať nad zemou - v horách veľa jedovatých mravcov nežije a hľadať kotevné body pre záves býva veľmi komplikované, takže tento variant do hôr neodporúčam.

STÁLE NEVIETE? VYSKÚŠAJTE NOCĽAH
A pokiaľ doteraz neviete, aký variant zvoliť, mám jednoduchú radu. Choďte prespať do lesa alebo na záhradu len s izofóliou. Pokiaľ taký zážitok prežijete s úsmevom, bude vám stačiť pončový žďárák. Pokiaľ to nevydržíte alebo si poviete, že toto jednoducho v horách zažiť nechcete, pribaľte tarp alebo žďárák v tvare kukly v kombinácii s ultraľahkým spacákom a nafukovacou karimatkou, potom už vás v horách noc nemôže zaskočiť.