Riziko jarných hôr: Ako prežiť zmenu počasia?

Tragický príbeh „synov hôr“

Pretekári napínajú každý sval, krv pumpujú po hektolitroch, oči hypnotizujú donekonečna sa tiahnucu stopu. Koho by v takej chvíli zaujímal zosilňujúci sa vietor a hustnúca hmla? Počasie náhle úplne zdivočí… Postupne kapitulujú pod tlakom víchrice, mrazu a únavy všetci pretekári, až na Bohumila Hanče.

Našli ho na pokraji smrti v kabáte a čiapke jeho priateľa Vrbaty, ktorý sa na pretek prišiel pozrieť. Umierajúceho Hanče pravdepodobne stretol, dal mu svoje oblečenie a vyrazil pre pomoc. Presne sa to už nikdy nedozvieme… Umrel len o kúsok ďalej.

Športové kamarátstvo na život a na smrť pripomína mohyla na Zlatom návrší len kúsok od Vrbatovy búdy. Varuje, že aj také relatívne nízke a prehľadné hory ako Krkonoše, sa môžu pri náhlom zhoršení počasia stať rovnakou smrtiacou pascou ako Tatry, Alpy alebo Himaláje.

Riziko podobných tragédií dnes trochu znižuje moderná výbava. Gore-tex, Powerstretch, Primaloft a ďalšie podobné materiály zásadne zvyšujú našu schopnosť prežiť aj dlhé blúdenie vo fujavici. Nabitý mobil s GPS, nahratá mapová aplikácia so stavom počasia v reálnom čase (meteomodel Aladin) riziko blúdenia znižujú na minimum. Navyše máme Horskú službu, ktorá vznikla okrem iného aj v reakcii na tragickú smrť oboch “synov hôr”. Po viac ako storočí by to preto s vysokou pravdepodobnosťou dopadlo inak.

ako zastaviť vietor?

Vrbata chcel umierajúceho Hanče zahriať, čo bolo určite ušľachtilé rozhodnutie, ale aj on doplatil na ochladzujúci sa vietor. Keby býval zostal vo fujavici oblečený a radšej sa pokúsil nájsť pomoc, možno by obidvaja prežili. Skutočná (efektívna) teplota sa totiž od tej nameranej môže líšiť až o desiatky stupňov v dôsledku tzv. wind-chill efektu. Zjednodušene povedané, ide o stratu tepla prúdením vzduchu. Pokiaľ tenkú izolačnú vrstvu ohriateho vzduchu okolo vášho tela odfúkava vietor, bude vám proste väčšia zima, než ukazuje teplomer. Je nula a vietor fúka štyridsiatkou? Bude vám zima ako pri -16 °C. Keď ale bude -12 °C, pri rovnakej rýchlosti vetra vám bude zima ako pri -34 °C.

Aj preto je najdôležitejšou vlastnosťou outdoorového oblečenia vetruodolnosť vrchnej vrstvy. Dá sa ju dosiahnuť tromi spôsobmi. Buď môže byť látka utkaná tak husto, že vietor jej štruktúrou neprenikne. Takto fungujú klasické šušťákové či pertexové vetrovky, ktoré sa vojdú aj do ľadvinky. Alebo má látka niekoľko rôznych vrstiev, čo je princíp softshellu. V ideálnom prípade je ale súčasťou látky navyše ešte špeciálna vrstva, ktorá okrem vody cielene zastaví aj vietor. Toto riešenie nájdete pri všetkých typoch membránových búnd, pri oblečení z chlpatého windstopperu a pri membránovom softshelli.

Wind-chill efekt také vysvětluje, proč je v nouzové situaci tak důležité schovat se do závětří. Návěj za smrčkem, složené nařezané dřevo, turistický přístřešek, bivakovací vak, to vše v případě průšvihu zvýší vaše šance přežít. Osobně do hor nevyrážím bez záchranné fólie. Je sbalená do miniaturního balíčku, váží jen pár gramů a může zachránit život už jenom tím, že obtočená kolem těla zastaví vítr. Navíc má reflexní vrstvu, která odráží teplo a omezuje tak jeho ztráty sáláním.

PrEčO nám drkocú zuby?

Teplota telesného jadra (zjednodušene povedané vnútorných orgánov) u Hanče s Vrbatou najskôr klesla pod normálnych 36-37 °C. Keď dosiahla asi 34 °C, ich svaly sa snažili vyrábať teplo chvením. „Synovia hôr“ sa preto začali vo fujavici triasť a rozdrkotali sa im zuby. Keď ale teplota jadra klesla asi na 30 °C, svalový tras ustál. Úbytok tepla už telo nestíhalo vyrovnávať. Pri oboch nešťastníkoch sa začala prejavovať apatia, spomalené reakcie a obtiažna alebo zmätená reč. Obmedzenie svalovej koordinácie spôsobilo padanie do snehu. Strata súdnosti vyvolala poruchy vedomia a túžbu „len si na chvíľu sadnúť, zdriemnuť si a potom ísť zase ďalej...“

Teplota jadra Hanče a Vrbaty ďalej klesala pod 30 °C, čo už je silné podchladenie. Upadli do bezvedomia a neskôr sa im zastavil dych a ustala aj srdcová činnosť. Keby sa to stalo dnes, asi by ich záchrancovia ešte oživili. Pokiaľ totiž teplota jadra nie je nižšia než 20 °C, existuje šanca na prežitie aj v prípade, že už nebije srdce. Podchladenie totiž mozog čiastočne ochráni pred poškodením v dôsledku nedostatku kyslíka. „Zmrznutý človek je vždy mŕtvy len zdanlivo,“ hovorí učebnicová poučka. Buďte ale radi, pokiaľ ju budete poznať len teoreticky…

7 Marcových rád:

• Ani v slnečnom a kľudnom počasí nevyrážajte bez vetrovky. Poistite sa aj ľahkou záložnou zatepľovacou vestičkou alebo páperovým svetrom. Väčšinu času síce leží v batohu, ale akonáhle sa prestanete pohybovať alebo sa zhorší počasie, udrží teplotu jadra. A naviac skoro nič neváži.
  Pánske bundy    Dámske bundy
• Nezabudnite čiapku, rukavice a udržte chodidla v teple. Perifériami (hlava, ruky a nohy) totiž telo stráca najviac tepla.
• Viac tenších vrstiev vás zahreje viac než jedna silná vrstva. Základnú vrstvu by malo vždy tvoriť kvalitné termoprádlo (trendom je vlna merino, ktorá hreje aj vlhká).
  
  Termoprádlo z Merino vlny
• Pri telesnom podchladení na pár minút pomôže zahrievacie vrecko. Aktivuje sa ohnutím pliešku, ktorý je vo vnútri. Spustite tak proces kryštalizácie náplne, pri ktorom sa uvoľňuje teplo. Keď po vychladnutí vrecko povaríte alebo ohrejete v mikrovlnke, jeho funkcia sa zase obnoví.
  Tepelný vankúšik
• V extrémnych podmienkach zabráni omrzlinám tváre maska z vetruodolného materiálu alebo kukla (balaclava).
• Nevyrážajte nalačno. Produkciu telesného tepla v kríze podporí kalorická desiata – kúsok čokolády, energetická tyčinka alebo obyčajný chlieb s masťou.
  
  Energetická strava
• V hmle a fujavici je základom vedieť, kde som. Stiahnite si do mobilu mapovú aplikáciu, ktorá funguje aj bez signálu len podľa GPS.