Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o behaní ultratrailov
René Kujan
7 minut čtení
čo je to ultratrail?
Na to ako je „ultratrail“ neurčitý pojem, je to celkom drina. To by sme si mali ujasniť hneď zo začiatku. „Ultra“ je všeobecne povedané všetko „ďalej“, „nad“ alebo „za“. Skrátka všetko vykazujúce značnú mieru extrémnosti. Teda pokiaľ práve nie ste milovníci hudby Depeche Mode. To je potom pre vás „ultra“ pravdepodobne synonymom ich deviateho štúdiového albumu. Ale späť k behu. Ultra už si dokážeme tak nejak predstaviť. A traily? Kedysi to boli kamzíčie horské chodníčky, po ktorých sa behalo do šialených strmákov. Dneska je trail všetko, čo nemá asfaltový alebo betónový povrch. Takže poľná cesta u vás za barákom je teraz taktiež trail. Dokonca už existujú aj „city-traily“, teda traily po mestských parkoch. Dnes už skrátka pre trailové behanie nemusíme bežať ďaleko.
Za základný míľnik pre to „ďalej“, „až za“ sa klasicky berie maratón, teda niečo ľahko cez 42 km. „Naozajstný“ ultratrail je teda ultramaratón a má spravidla aspoň okolo 50 km. Existujú ale aj dlhšie než stokilometrové. Čo je zaujímavé, že každý si za tú pomyselnú laťku, nad ktorú sa má ísť, môže vziať niečo iné. Takže sa môžeme s ultratrailami stretnúť niekedy aj na „-násťkilometrových“ tratiach. Ja budem vychádzať z toho, že čitatelia článkov o ultratrailoch sú vyznávači hesla „Keď už, tak už!“ a myslíme si spoločne, že ultra je proste viac ako maratón.

akO sa pRipraviŤ na prvý ultratrail
Ako sa správne pripraviť na prvý ultratrail? To je otázka, ktorej komplexné zodpovedanie by zabralo niekoľko rokov aj takým vedátorom, ako je hlbina myslenia. Stručnejšie vyjadrené: Musíme byť pripravení na obidva aspekty takého behu - na jeho dĺžku aj na jeho terén. A každá vec sa najlepšie nacvičuje tak, že v tréningu čo možno najvernejšie simulujeme podmienky skutočného preteku. Takže musíme byť zvyknutá behať dlhé trate. S trochou nadsádzky by sa dalo povedať, že maratón si bežne dávame na raňajky. Ale pozor! Keď myslím „zvyknutí behať dlhé trate“, nemyslím tým posledných 14 dní. Osobne som zástancom názorového prúdu, že ani s prvým maratónom by sa človek nemal ponáhľať a príprave tela na takú záťaž by mal kľudne venovať rok alebo aj dva. Z tohto poznatku jasne vyplýva, že je dobre, že existujú aj krátke ultratraily a vôbec nie je na škodu si ich zo začiatku pár vyskúšať, než sa pustíme do nejakých väčších akcií. Vo svedomitej príprave na naozajstné ultra sú potom v hre stovky kilometrov nabehané mesačne a tisícky v rámci jedného roku. Nesmieme zabúdať ani na to, že počas pretekov po našom tele nemôžeme chcieť vyššie tempá, než aké máme natrénované.
Terén je ďalšou podkapitolou prípravy. Opäť je najlepšie čo najvernejšie nasimulovať počas tréningu terén samotného preteku - kamene, korene, bahno, prevýšenie. Horské traily budú vyžadovať niečo trošičku iné ako city traily. Ďalším kľúčovým aspektom môže byť počasie, pokiaľ ide o preteky v horách. Nemilosrdne žeravé slnečné lúče, náhle zmeny teplôt, dážď, silný vietor, napríklad aj s prudkými nárazmi… na to všetko je dobré byť pripravený. A pokiaľ patríte zároveň medzi otužilcov, určite sa na ultratrailoch budete cítiť komfortnejšie.
Príprava na ultramaratón je určite zložitejšia, než sa nám zdalo v dobách, kedy sme začínali na svojich prvých desiatkach a o ultra zatiaľ len snívali.

Vybavenie na trailové preteky
Vybavenie na traily a ultratraily v bohatej miere ponúka už aj náš trh. Čo je ale naozaj nevyhnutné a čo už sú len módne výstrelky? Najlepšie je nechať sa inšpirovať od skúsenejších a úspešnejších, ale zároveň si hľadať to, čo vyhovuje priamo nám. Niekedy stojí za to okúknuť, čo sa nosí na predných pozíciách napríklad niekde v Alpách alebo Vysokých Tatrách. Základom je určite dobrá trailová obuv, pretože na nej to (bežec) všetko stojí a s ňou to (bežec) všetko padá. Vyplatí sa skúšať, hľadať, nechať si poradiť od skúsenejších. Nie každá topánka, čo má hrubú podrážku a na sebe hrdé označenie „trail“, je skutočne dobrá. Podrážka si musí vedieť dobre poradiť s drsným terénom, ale zároveň úplne nezlyhať ani vo vlhku, mokru, bahne, pretože tomu sa často nedá na ultratrailech úplne vyhnúť. Zásadným kritériom pri bežeckej obuvi, hlavne tej do terénu, je taktiež pohodlie. Pokiaľ sa chystáte nadeliť svojim nohám napríklad 50 km v horách, nechcete cítiť každým krokom nepríjemné trenie, drenie alebo skrz podrážku každý kamienok.
Bežecké topánky dôkladne vyskúšajte. Nech majú dostatočnú veľkosť, nech sú absolútne pohodlné. Ak nie sú, nebrať. Dnes už sa na nejaké „rozchodenie“ nehrá. Ponuka je tak široká, že naozaj nie je potrebné sa v tomto smere trápiť. Stačí, keď nás príjemne potrápia horské úbočia. Určite mrknite na následujúce rady ako vybrať trailové topánky.
Existuje aj tábor bežcov, ktorí obzvlášť v sťažených podmienkach nedajú dopustiť na kompresné doplnky - lýtkové návleky, kompresné ponožky, podkolienky, stehenné návleky, prípadne aj celé kompresné legíny a kompresné tričká. Ja do tohoto tábora taktiež z veľkej časti patrím, ale kompresia nemusí vyhovovať úplne každému. Je určite dobré, keď zvládnete počas tréningu vyskúšať aj kompresné doplnky a nájsť si presne tú svoju mieru užitočnej kompresie, ktorú potom so sebou vezmete do hôr.

Bežecké palice, „trailové paličky“ sú ďalšou skvelou pomôckou, pokiaľ vám sadnú. Môžu byť úplne parádne v stúpaniach, nie každý si s nimi ale dobre poradí pri zbehoch alebo na rovinách. Tam zvýšené nároky na koordináciu pohybov môžu viezť k zníženiu krokovej frekvencie, a teda k spomaleniu. Hovorí sa, že vhodné palice môžu znížiť namáhanie kolien a ďalších kĺbov až o tretinu. Asi sa zhodneme na tom, že trailové paličky by mali byť skladacie - a lepší bude systém slepeckej palice (jednotlivé segmenty navlečené na lanku, čo je veľká výhoda ohľadne pevnosti, nevýhoda v nemožnosti alebo len značne obmedzenej možnosti upravovať dĺžku palíc) ako palice teleskopické. Na paliciach sa mi šetriť nevyplatilo (a verte mi, že som to skúšal), takže dnes plne dôverujem osvedčenému výrobcovi, akým je Leki.
Ďalšou dôležitou kapitolou v knihe Ultratrailové vybavenie tvorí určite batohy, bežecké vesty, ak chcete. Určite by sa nám lepšie behalo úplne bez záťaže, ale ako povaha pretekov, kedy možnosť odskočiť si na colu a párok v rožku nie je na každom kroku, tak predpísané pretekárske vybavenie, robí z bežeckej batožiny nutnosť. O batôžkoch platí v zásade to isté, čo o topánkach. Musí sedieť, dobre sedieť a zároveň nikde nepáchať neplechu. Dobrý bežecký batoh nahodíte na chrbát a prakticky o ňom neviete. Neskáče, nehojdá, neškrtí, nedrie, nič neváži, nezadržiava pot. Mrknite na článok ako vybrať správnu bežeckú vestu.

akO sA stravovaŤ POČAS ultramaratónu - jEdlo a pitIE na ultratrailI
Vraví sa, že zatiaľ čo krátke preteky až do polmaratónu alebo maratónu sa behajú na tých všemožných moderných géloch a energetických a iontových nápojoch, ultra sa behá na „poriadnom jedle“. Je to do istej miery individuálne, ale v mnohých prípadoch platí vyššie uvedené. Napríklad moje telo sa po pár hodinách na čerstvom vzduchu túži zahryznúť minimálne do poriadnej bagety, dať si, pokiaľ je to možné, domácu hustú polievku alebo niečo so zemiakmi. Bývali časy, kedy sme s kamarátmi bežali ultratrail a v náhodnej reštaurácii sa zastavili na kačičku s knedľou alebo aspoň na palacinky a pivo. Pri ultra ide o to, že skôr alebo neskôr vás rýchle cukry prestanú baviť a budete sa cítiť presladení a zalepení. Ďalšou nevýhodou bežeckého „fastfoodu“ je to, že hojne a vcelku bez výnimky obsahujú ako konzervačný prípravok alebo ako zlepšovadlo chuti kyseliny, predovšetkým kyselinu citrónovú. Telo bežca už tak zakysľuje zvýšená námaha a ďalší prísun kyselín do tela predstavuje nepríjemnú záťaž navyše. Moje telo mi po istej dobe dáva znateľne najavo, že buď mu tam dole pošlem niečo poriadne, alebo mi z vnútorností urobí heligonku kríženú s flašinetom - a to všetko ešte naruby. Aj príjem potravy a tekutín na dlhších tratiach by sme mali trénovať a cibriť závodný jedálniček k dokonalosti.
Čo sA dEje s tElOm POČAS ultra trialových behov
Skôr či neskôr nastúpi únava a začne kadečo bolieť. Aj na to by sme mali byť z tréningu pripravení. A mali by sme mať naučené aj rozlišovanie tej „dobrej“ bolesti, kedy ide len o zvýšenú únavu materiálu, a tej „zlej“, kedy už naozaj hrozí poškodenie pohybového aparátu.
S postupujúcim časom preteku sa najskôr bude zhoršovať tempo aj naša vycibrená bežecká technika. To ale neznamená, že by sme sa nemali snažiť vždy o to najlepšie, čo práve dokážeme. A od tela sme rázom pri psychike. Tá pri dlhých závodoch lieta hore a dole, ako si spomenie. Naša motivácia prejde niekoľkonásobnou previerkou - raz si bežíte, plávate prostredím ľahko a bez úsilia ako obláčik hmlistého oparu, zurčíte si ako horský potôčik, aby vám vzápätí hlava servírovala otázky „Prečo to vlastne robím?“, „Čo tu vlastne robím?“, „V túto dobu som mohol s kamarátmi sedieť na teraske reštauračného zariadenia XY (doplňte podľa priorít), a ja sa tu zatiaľ nezmyselne driem ako vôl!“ a ďalšie maškrty.

Tajný tip: Hudba má na našu psychiku obrovský a často nedoceňovaný vplyv. Vezmite si so sebou prehrávač MP3 (váži len pár gramov), alebo ak je v povinnej výbave preteku telefón, čo vo väčšine prípadov určite je, pribaľte si len slúchadlá a nahrajte playlist s vašimi obľúbenými pesničkami či skladbami. Až vám bude najhoršie, môžu vám pomôcť prekonať pochyby, zabudnúť na bolesť aj odriekanie. Ale taktiež dajte pozor, až nedopadnete ako ja, keď som sa zrazu videl zbiehať kopce ako divoký headbanger a hrať na „air guitar“. Nepoviem Vám, ako to viem, ale na oficiálnych pretekoch to vraj nevyzerá dobre.
Regenerácia po ultratrailovom behu
Možno to bude znieť zvláštne, ale najrýchlejšiu regeneráciu po ukrutnej drine dosiahnete zase pohybom. Niekto nedá dopustiť na pohodové vyplávanie únavy. Je šetrné ku kĺbom, zapojí celé telo, bez toho, aby ho príliš namáhalo. Časť bežcov prisahá aj na liečebné účinky chladnej vody. Niektorí si zase dávajú horúce sprchy alebo kúpele na uvoľnenie svalstva. Vyskúšajte oboje a nájdite si to pravé pre svoje telo.
Niekto rád „vytočí“ nohy na bicykli, niekto si ide proste druhý deň ľahko vyklusať. Čokoľvek vám bude vyhovovať, len sa na druhý deň po pretekoch zľahka rozhýbte. Určite patrí k dobrej regenerácii kvalitná rehydratácia, doplnenie energie a vitamínov kvalitným jedlom, a ak máte možnosť skočiť na poriadnu regeneračnú masáž, je to značka: ideál. Pár dní možno nebudete chcieť o behaní ani počuť… až sa zase pristihnete, že už plánujete ďalší ultratrail.

TOP české ultratrailové PRETEKY
Medzi tie najznámejšie ultratraily u nás určite patrí Beskydská sedmička - pretek cez viac ako sedem beskydských vrcholov po tratiach, ktoré veľmi dobre preveria silu vašich členkov aj kvadricepsov. Viac ako 100 km, viac než 5000 m kumulatívneho prevýšenia a samozrejme sa pozriete aj na najvyšší bod Beskyd - Lysú horu.
Medzi drsne známe lahôdky sa radí aj Pražská stovka. Nenechajte sa ale zmiasť názvom, tých kilometrov bude trošku o jedno zamyslenie Olafa Čiháka viac. Presná trasa preteku sa vopred nezverejňuje, takže si ju nikto nemôže preskúmať vopred. Pretek sa tak stáva jedným z najväčších bežeckých dobrodružstiev, ktoré môžete na našom území vôbec zažiť.
A k českým lahôdkam by som rád zaradil aj MUM, aj keď by puristi mohli namietať, že nejde o čistokrvný ultratrail. Časti trás siedmych maratónov v siedmych dňoch, napríklad Hornosvrateckou alebo Drahanskou vrchovinou, vedú totiž aj po asfalte. Absolvovať sa dá kvalifikovane aj jeden zvolený maratón alebo tri zo siedmych. To svoje si na Moravskom Ultra Maratóne pod taktovkou Dana Orálka môže nájsť každý.

TOP eUrópske ultratrailové preteky
V Európe by sme asi márne hľadali pretek slávnejší než je slávny UTMB, Ultra Trail du Mont-Blanc. Dĺžka trasy okolo 170 km s prevýšením zhruba 10 000 m, to sú indície našepkávajúce, že tento pretek je pre tých najskúsenejších z najskúsenejších. Ani z tých sa naň nedostanú všetci, je potrebné sa kvalifikovať. Zároveň ale s hlavným pretekom štartuje aj niekoľko kratších, na ktorých môže nejakú tú ostrohu získať aj našinec. Prvé skúsenosti môžu zbierať už deti medzi 3 a 13 rokmi na svojom Mini UTMB. Preteky pre dorastencov začínajú na 4 kilometroch a pre naozajstných ultratrailistov na 40 km s prevýšením cez 2000 metrov.
Pokiaľ francúzsko-talianske Alpy nie sú nič pre vás a radšej dávate prednosť nemecky hovoriacim krajinám, je tu švajčiarsky Swiss Iron Trail začínajúci s trasami na zhruba maratónskej úrovni a končiaci až za hranicou nie menej než 200 km s celkovým prevýšením okolo 11 000 metrov. Už len čísla naznačujú, že pokiaľ to s ultratrailom myslíte vážne, nemali by ste chýbať ani tu. Zároveň to ale rozhodne nie je pretek, ktorým by ste svoju trailovú kariéru chceli začínať.
Zugspitz Ultra Trail je nemecký pretek točiaci sa okolo najvyššej hory bratov Germánov. Jeho dostupnosť je z tých populárnych európskych pretekov pre nás asi najlepší, takže pokiaľ si trúfnete na 100 km v horách a prevýšenie okolo 6500 metrov, stojí za návštevu.
Srdce bývalých Čechoslovákov sa bude možno obzerať po bývalých „našich“ vreckových veľhorách - Vysokých Tatrách. Aj tam to vyzerá, že sa liahnu preteky hodné našej pozornosti.

TOP svEtové ultratrailové PRETEKY
Svetové ultratraily nájdeme okrem tých šťastných zemí, ktoré si urvali časť Álp, hlavne v Amerike. Western States 100 má na svojom konte snáď každý, kto kedy chcel zamiešať medzinárodným poradím v tabuľkách ultratrailu. Je to asi najstarší ultratrail na 100 míľ vôbec. A úplne pôvodne sa pretek jazdil na koňoch, než jedného magora v sedemdesiatych rokoch napadlo, že na to koňa vlastne nepotrebuje. O Western States sa píše v tých najvychýrenejších knihách o behaní a je preto veľká škoda, že aj keď nie ste práve trailové maslá, dostať sa na pretek je otázkou veľkej trpezlivosti a taktiež šťastia. Previs dopytu nad ponukou štartovných čísel je obrovský.
Hardrock 100 je ďalší z kategórie slávnych a najťažších pretekov svojho druhu na svete. Jeho špecifikácia vyzerá ako údaje v dvojkovej sústave - samé jednotky a nuly. 100 míľ, 10 000 metrov prevýšenie. Len priemerná nadmorská výška to trochu kazí: 3500 metrov. Behá sa prevažne po chodníkoch vybudovaných pôvodne na účely dobývania nerastných surovín. Môžete vziať jed na to, že tento pretek bude naozaj „tvrdý kameň“.
Pokiaľ by ste chceli vyskúšať niečo naozaj nevšedného, ponúka sa Barkley Marathons. Zabehnutiu 60 míľ bez predošlých informácií o trati tu hovoria „Fun Run“. Plnohodnotný pretek obnáša 100 míľ po lesoch v Tennessee. Trať je neznačená, často sa mení a účastníkov čakajú aj nevšedné úlohy. Zakladateľ štartoval pretek tradične tým, že si zapálil cigaretu, výstrely štartovacej pištole nečakajte. Behá sa na niekoľko kôl o dĺžke niekoľko desiatok kilometrov. Občerstvovačky sú len dve a ponúkajú len vodu. Niet divu, že od konca 70. rokov, kedy pretek vznikol, sa podarilo úspešne ho dokončiť len 15 bežcom. Bez toho aby som chcel dávať nejaké návody - pokiaľ sa vám podarí tento pretek dokončiť, večná sláva na nebesách trailrunningu bude isto-iste vaša.

Ďalšie články pohybového poživačníka René Kujana:
Ako sa správne vybaviť na turistiku
Ako sa správne starať o outdoorové topánky
Aké oblečenie si vziať na lezenie