Vybavenie na trailový beh: na čo nezabudnúť?

Ak ma trochu poznáte, alebo ste aspoň čítali môj predchádzajúci príspevok Ako začať s trailrunningom, viete, že vybavenie na beh v teréne je až druhoradé. Za čím? Čo je tou jednotkou? Tréning. Najskôr je tréning, až potom bozk tvoj – spievalo sa kedysi v jednej piesni. A my sme sa tu dnes zišli preto, aby som vám okrem tréningu pripomenul nejaké to vybavenie. Vybavenie, ktoré – keď si zaobstaráte – budete bozkávať a ďakovať všetkým svätým, že ho máte.

Na trailovom behaní je asi najšpecifickejšia obuv. Určite budete chcieť, aby niečo vydržala a dobre držala za sucha aj za mokra. Poďme si povedať hneď na rovinu, že univerzálna trailová topánka neexistuje. Každý má inak tvarované chodidlo a ďalšie fyzické špecifiká, každý má iné preferencie.

TOPÁNKY NA TO NAŠE TRAILOVÉ BEHANIE

Pre nás bude najdôležitejšie pohodlie, najmä vtedy, ak s behom po nespevnených cestách ešte len začíname alebo sa chystáme na dlhšiu trať. Na behanie v teréne si vezmeme odskúšané trailovky. Nie je nič horšie, ako keď sa vydáte mimo cestu a po pár kilometroch zistíte, že máte od topánok do krvi rozodraté pľuzgiere - a viete, že celú cestu naspäť sa to bude už len zhoršovať.

O správnej veľkosti topánok už niečo viete, keď sa púšťate do trailrunningu, ale pre istotu si to zopakujeme – topánky musia byť o trošku väčšie, aby nechty na palcoch nenarážali pri každom kroku do vnútornej steny špičky. A tiež aby sa vám do nich nohy zmestili aj v prípade, že postupne pri behu v horách opuchnú. Super topánky do terénu sú určite od značiek ako napríklad Altra, kde výrobca myslí nielen na dĺžku, ale aj na šírku topánky tak, aby mali prsty dosť priestoru na sebarealizáciu. Širokú ponuku topánok na tento účel ponúka aj La Sportiva.

Videl som ľudí behať ultratraily v minimuskách, dokonca aj extrémistov úplne naboso, ostatní ale určite na trailovej obuvi ocenia, keď bude dostatočne tlmená. Niektoré značky pridávajú medzi podošvu a medzipodošvu ešte tenkú tvrdú doštičku, ktorá má zakryť nerovnosti povrchu v podobe kamienkov, ostrých hrán a podobne. Spočiatku sa vám možno takáto topánka nebude úplne pozdávať a budete si pripadať ako s kopytami na nohách, ale počkajte si pár desiatok kilometrov – potom určite oceníte, že vaše rozboľavené a námahou „rozbité“ chodidlá majú ten komfort ochrany pred vonkajším svetom.

PÁR SLOV O TRAILOVEJ PODRÁŽKE

Dobré topánky na terénny beh majú špecifickú podrážku. Jasné – hrubá vzorka, rýchle štuple. Vyrobiť ale podrážku, ktorá napríklad na kameni drží za sucha aj za mokra, je trochu alchýmia. A hlavne hra o trvanlivosť. Pokiaľ podrážka dobre drží za všetkých okolností, jej guma je väčšinou mäkšia, rýchlejšie sa opotrebováva. A keď vyrobíte podrážku, ktorá sa opotrebováva veľmi pozvoľna, je spravidla dosť tvrdá a na mokrom povrchu si nevedie zase až tak dobre. Existujú aj topánky, ja im hovorím „prechodovky“, ktoré sú mixom cestných a trailových. Tak trochu oboje, tak trochu niečo medzi tým. Čo som ich mal možnosť vyskúšať, prišli mi ako veľmi dobrý kompromis, najmä ak s trailom ešte len začínate.

Dobrý trailový podvozok pri topánkach sprevádza aj dobrý zvršok. Osobne netiahnem k najrôznejším membránam. Vo finále aj keby sa voda nedostala dovnútra cez membránu, dostane sa do topánky zvrchu. Takže membrána len zabrzdí odvetrávanie a vysúšanie topánok po nejakej tej terénnej bežeckej seanse. Pokiaľ to s trailom myslíte vážne a chcete behať aj dlhšie trasy, musíte sa zmieriť s tým, že budete mať v topánkach občas mokro. Radím topánky síce s pevným zvrškom, ale dobrým odvetraním. Sú výrobcovia, ktorí majú v topánkach aj akúsi drenáž – malé kanáliky, ktorými môže voda z topánky vytekať.

BEZ DOBREJ PONOŽKY ANI KROK!

S behaním, a to nielen s tým mimo cesty, úzko súvisí aj taká podružná vec, akou je ponožka. Nepodceňujte tento malý, ale o to dôležitejší kúsok bežeckej výbavy! Správna ponožka musí dobre držať, nikde nekĺzať a „nezošuchovať“ sa, byť priedušná, zároveň dobre chrániť členky a achilovky. Keď všetko toto splní, nebudete mať pľuzgiere ani odreniny. Veľmi dobré skúsenosti som mal s bežeckými ponožkami, ktoré mali dvojitý úplet, takže pokiaľ dochádzalo k nejakému treniu, bolo to medzi dvoma vrstvami ponožky a noha zostávala v kľude. V podstate tú istú službu urobia ponožky s vnútorným froté.

TAJNÝ TIP: Pokiaľ chcete mať istotu, aplikujte na nohy aj ďalšie časti tela ohrozené trením dostatočné množstvo vazelíny.

V ČOM BEHAŤ trailrunning?

Oblečenie: Keď sme pri tých odreninách, hrozia aj na iných častiach tela – v podpazuší, medzi stehnami, na bradavkách. Niekto to rieši aj vazelínou, niekto prelepuje bradavky leukoplastom alebo kineziologickými tejpami. Mne sa osvedčila ešte jedna vec: kompresné tričko a kompresné šortky. Látka k telu priľne tak mohutne, že sa voči jeho povrchu ani nepohne, verne kopíruje všetky jeho pohyby. Kompresné tričko s krátkym rukávom je jediné tričko, pod ktorým nemusím mať ani na maratóne leukoplast. Ďalším aspektom, na ktorý si dajte pozor pri kúpe (nielen trailového) oblečenia, je minimum švov. Čím menej švov, tým menší priestor na vznik odrenín a pľuzgierov.

Na dlhšie výlety rozhodne patrí aj nejaká tá dobre zbaliteľná vetrovka. Dnes to výrobcovia vedia vykúzliť tak, že bundu pokojne zbalíte do veľkosti baseballovej loptičky a ešte bude vážiť napríklad aj okolo 50 gramov. Vo vyšších polohách sa môže počasie zmeniť rýchlejšie ako vaša nálada, takže každý z tých gramov sa určite oplatí. Pamätáte sa na tých dvoch „frajerov“, čo umreli pri pretekoch na Zugspitze v trenírkach a tielkach? Nevzali si so sebou nič, aj keď to odporovalo pravidlám, aj keď ich usporiadatelia niekoľkokrát varovali.

VYCHYTÁVKA: Na výbehy v teréne, najmä v horách, si rád beriem návleky na ruky. Vyrábajú sa ako v zatepľovacom variante, tak v letnom, chladivom. Ich veľkou devízou je minimálna hmotnosť a obrovská rýchlosť aplikácie. Kedykoľvek si z trička s krátkym rukávom urobíte dlhé a obrátene. Zvládnete to aj počas behu. V prípade, že máte návleky práve zhrnuté pri zápästí, môžu krásne poslúžiť napríklad aj ako potítko.

trailrunningový batoh ALEBO ČO NALOŽIŤ NA HRB?

Nakoľko sa budeme vydávať do kopcov, hôr a strání, bude to väčšia námaha. Väčšia námaha znamená vyššiu potrebu doplňovania tekutín aj energie. A to sa neurobí samo. Čo jesť a čo piť pri behaní v teréne si povieme nabudúce. Teraz je ale ten správny čas zamyslieť sa nad tým, kam to spoločne s telefónom, GPSkou, núdzovou vetrovkou, baterkou, lekárničkou a ďalšími nevyhnutnosťami dáme. Odpoveďou je bežecký batoh či bežecká vesta, ak chcete, niečo nájdete aj v tomto článku.

Taká trailová vesta má okrem obligátnych úchytov na trailové paličky aj veľa ďalších predností. Veľa vreciek. Veľa vreciek, do ktorých sa dostanete bez toho, aby bolo potrebné batoh dávať dole z chrbta. Účelom je, aby sme sa k hydratácii (vak na vodu s hadičkou, soft-flask alebo iná športová fľaša) a jedlu (energetickým tyčinkám, gélom, čokoládam, orieškom...) dostali čo možno najrýchlejšie a najefektívnejšie.

Zároveň musí bežecký batoh dobre držať bez toho, aby škrtil. Neposkakoval ani na našom chrbte, ani nesmú poskakovať žiadne veci v ňom. Potom je dokonalý. Bonus navyše je, keď je zároveň ultra ľahký a čo najpriedušnejší.

palice - brať či nebrať?

Potom tu máme palice. Paličky k trailrunningu patria, alebo nie? Názory sú väčšinou veľmi ostro vyhranené - a opačné. Ja patrím k umierneným zástancom. Od určitého sklonu terénu alebo jeho náročnosti (rozumej napríklad sneh, ľad alebo suť) svoj zmysel určite majú. Navyše vraj americkí vedci vyskúmali, že palice odľahčia až o štvrtinu kolenným kĺbom – a to sa oplatí. K ich nevýhodám patrí, že ich musíte niesť celú cestu, aj na miestach, kde ich nevyužijete. Na to ale existuje liek – jednak už spomínaná vesta s dobrým systémom uchytenia a potom kúpa kvalitných (rozumej ľahkých, ale pevných) palíc. Tu sa asi jednoznačne oplatia Leki. Dobrá trailová palica sa kupuje na mieru a je rýchloskladacia. Žiadne flick-locky, zámky po troch na každej palici, pekne stlačiť jeden výčnelok a poskladať palicu ako harmoniku! A tie pripínacie rukavičky na paliciach namiesto pútok? Ja som normálne slintal, keď som s nimi bežal prvýkrát.

NESTRÁCAŤ HLAVU A NOSIŤ Čiapku

V neposlednom rade je dôležitá aj pokrývka hlavy. Tu mám špeciálne na mysli šiltovku alebo šilt. To je môj „must-have“ doplnok pre svoju veľkú univerzálnosť. Cez šilt mi do očí nesvieti slniečko, neprší, nesneží a keď si dám vetrovku s kapucňou, udrží ju mimo moju tvár. Šiltovka ma ochráni pred UV-lúčmi a rozmarmi počasia.

OKULIARE NA TRAILRUN

Existuje určite veľa vecí, ktoré by mal človek rád v divočine po ruke, keď sa zastaví a potrebuje si urobiť komfort. Trailrunneri ale väčšinou nezastavujú. Ale aj tak sú situácie, kedy sa s radosťou budete vláčiť aj s nejakými okuliarmi, verte mi. Slnko síce môžeme zdanlivo dobre odtieniť šiltom, ale tie škodoradostné lúče (aj z tohto neviditeľného a škodlivého spektra) sa odrážajú všade okolo. Za slnečného svitu sa určite hodí mať okuliare. Nezabúdajme ani na to, že bežci strávia počas celého roka na priamom slnku v priemere viac času ako zvyšok populácie. A ochrana očí sa hodí, aj keď slnko nesvieti. Už ste niekedy dostali čmeliakom do oka? Ono ale úplne stačí, keď si na desaťkilometrovom traile vyťahujete z okolia buľvy už štvrtú mušku. To si potom poviete, že keby ste neboli bývali pochabý, boli by ste si bývali tie okuliare vzali. Skvelou výhodou sú okuliare so samozatmavovacími sklami, kde neriešite či slnko svieti/nesvieti, pretože okuliare sú vždy také svetlé alebo tmavé, ako je potrebné. Parádne sú aj tie so sklíčkami, ktoré sa dajú vymeniť. Ale uznávam, že tam sa človek ťahá opäť s pár gramami navyše, a to ani netuší, či to ďalšie výmenné sklo nenesie zbytočne. Na kratšie výlety ich asi brať nebudete, ale od 12 hodín vyššie už stoja za úvahu. Pozrite si širokú ponuku klasikov Julbo.

TIP OD MAMINKY: Vonku, hlavne na horách vie slniečko svietiť naozaj veľa. Skúste zvážiť aplikáciu nejakého športového opaľovacieho krému, ktorý neupcháva póry a nezmýva sa potom. Možno to vyriešiť aj podľa vzoru púštnych kočovných kmeňov – kompletne sa zahaliť. Aby nehrozilo prehriatie, voľte ultratenké materiály na niečo také určené. Tie môžu aj chladiť.

Svietiť a žiariť, o to tu ide

Nemenej dôležitou súčasťou vybavenia na trailrunning je čelovka. Ak sa teda chystáte bežať popoludní, večer a nejakú chvíľu na chodníku pobudnúť. Beriem si ju aj v prípade, že nie je isté, kedy a ako a kde vlastne skončím. Na ranný desaťkilometrový výbeh ju zrejme potrebovať nebudete.

Náhlavné svetlo na trail by malo byť hlavne odolné. Ja používam takú mnemotechnickú pomôcku, že musí vydržať viac ako ja (rozumej IP68). Musí sa vedieť potápať, odolať prachu a najlepšie ešte certifikovane spadnúť z dvoch metrov na betón bez ujmy. O svetelnom toku už ani nehovoriac. Zatiaľ čo ja viem tokať len pri splne, moja čelovka musí zvládnuť aspoň 300 lúmenov. Stovka lúmenov je dobrá pri pobehovaní po predvídateľných spevnených cestách, v teréne ich však treba o dosť viac. Dôležitá je aj farba svetla. V studenej industriálnej bielej zaniká tretí rozmer priestoru a dosť zle sa odhaduje vzdialenosť blízkych prekážok na ceste. Oveľa vhodnejšia je žltá LED. Vydáva teplé svetlo a má niečo okolo 3000 Kelvina. Za pozornosť rozhodne stojí ponuka čeloviek Black Diamond.

BEZPEČNOSTNÝ TIP: Pokiaľ vyrážate na horách, temných alebo hlbokých lesoch na chodníky sami, dajte o tom niekomu vedieť. O vašej trase a predpokladanom čase návratu. Na horských chatách existujú na tento účel špeciálne knihy. V prípade, že by sa vám na traile niečo stalo, môže byť takáto informácia obrazne i doslova otázkou života a smrti.

Prajem vám dobrý nespevnený chodník, pevný krok a úsmev na ksichte!