Výšková choroba – prevencia, príznaky a riešenia

Výšková choroba môže postihnúť kohokoľvek, kto sa vydá do vyšších nadmorských výšok, a je dôležité byť na ňu pripravený. V tomto článku sa dozviete, ako rozpoznať príznaky výškovej choroby, ako jej efektívne predchádzať a aké kroky podniknúť v prípade, že sa s ňou stretnete. Či už ste skúsený horolezec alebo sa chystáte na svoju prvú vysokohorskú túru, naše rady vám pomôžu zostať v bezpečí a užiť si svoje dobrodružstvo bez zbytočných komplikácií.

OBSAH:

• Vznik výškovej choroby
• Príznaky výškovej choroby
• Prevencia výškovej choroby
• Riešenie príznakov výškovej choroby

Výšková choroba – alebo aj akútna vysokohorská choroba, akútna horská choroba – je súbor zdravotných ťažkostí, ktoré sa vyskytujú pri výstupoch do vyšších nadmorských výšok. Tieto ťažkosti sú reakciou organizmu na výšku. Spôsobuje ich nedostatok kyslíka (takzvaný „riedky vzduch“) daný nízkym parciálnym tlakom kyslíka (P02) z dôvodu nízkeho atmosférického tlaku. Choroba samotná sa objavuje vo výškach od 3000 m n.m., u citlivých osôb aj skôr (už od cca 2500 m). 

A máme tu aj geografický háčik: Čím viac sú hory vzdialené od rovníka, tým výraznejší je pokles koncentrácie kyslíka, napr. vrcholy na Aljaške majú v porovnaní s Himalájami "fyziologickú výšku" o viac ako 600 m vyššie. 

Vznik výškovEJ CHOROBY

Nedostatok kyslíka spôsobuje poruchy v celom procese zásobovania organizmu: od transportu kyslíka cez pľúcne kapiláry do krvi až po prenos kyslíka do tkanív a buniek. V prípade nedostatočnej adaptácie na výšku (aklimatizácia), môže viesť k závažným zdravotným následkom, ktoré môžu v krajnom prípade končiť až smrťou. 

Faktory vedÚcE k vzniku výškovEJ CHOROBY

Najväčším rizikovým faktorom pre vznik horskej choroby je nedostatočná aklimatizácia. Významnú úlohu zohrávajú individuálne vlohy (genetická predispozícia), preto každý, kto sa chystá navštíviť veľhory, by si mal overiť svoju odolnosť na vysokohorské prostredie vopred. Ďalšími rizikovými faktormi sú: nadmerná námaha, dehydratácia, zima, obezita, iné ochorenie, najmä srdca a pľúc, chudokrvnosť, ale aj vek pod 50 rokov. Mladšie osoby majú vo všeobecnosti väčšie sklony k výskytu prejavov výškovej choroby ako osoby staršie.

PRíznaky výškovEJ CHOROBY

Najčastejším a zvyčajne počiatočným príznakom výškovej choroby je bolesť hlavy. Často býva sprevádzaná ďalšími príznakmi, ako je nechutenstvo, nevoľnosť alebo zvracanie, únava a celková slabosť, závraty a poruchy spánku. Príčinou bolestí hlavy je začínajúci opuch mozgu, ktorý sa v ťažších formách prejavuje poruchami rovnováhy, vedomia a dezorientáciou. Ťažká mozgová forma výškovej choroby môže skončiť čoskoro smrťou. Ďalším závažným stavom je edém pľúc, ktorý sa prejavuje dýchavičnosťou, najprv pri námahe, potom aj v pokoji, intenzívnym kašľom, zrýchleným tepom. Ťažké formy pľúcneho opuchu sú najčastejšou príčinou úmrtí z dôvodu akútnej výškovej choroby. 

V dostupnej literatúre sa niekedy môžeme stretnúť aj s anglickými pojmami, skratkami AMS (Acute Mountain Sickness; akútna horská choroba), HACE (High-Altitude Cerebral Edema; opuch mozgu v dôsledku výškovej choroby), HAPE (High-Alytice Pure); opuch pľúc v dôsledku výškovej choroby). 

PrevencIA výškovEJ CHOROBY

Ako sa výškovej chorobe vyhnúť? Základným opatrením prevencie výškovej choroby je pozvoľná aklimatizácia. Rozhodujúcim faktorom je čas, resp. rýchlosť výstupu. Za bezpečnú hranicu sa považuje 300-500 m za deň pri výstupoch nad 2500 m. Pri túrach v horách nad 5000 m nad morom sa odporúča krátkodobé dosiahnutie vyššej výšky s návratom do nižšej polohy. 

Pri dobre pokračujúcej aklimatizácii na výšku potom obvykle horolezci vo vyššej výške strávia noc a vracajú sa do nižšieho postupového alebo základného tábora. Ďalším dôležitým opatrením je dostatočný a pravidelný prísun tekutín. Je potrebné veľa piť, aj keď nie je pocit smädu. Cez následnú potrebu častého močenia, najmä v noci, ktorá tiež patrí k následkom pobytu vo výškach, sa musíme preniesť. 

RIEšeniE pRíznakOV  výškovEJ CHOROBY

Čo robiť pri výškovej chorobe? Výškovú chorobu je možné najúčinnejšie a najrýchlejšie liečiť zostupom do nižších polôh. Menej závažné prejavy, ako je bolesť hlavy, sa riešia použitím analgetík (Ibuprofen, Acylpyrin, Paralen) spolu s dostatočným odpočinkom v dosiahnutej výške. 

Ťažšie formy spojené s výraznejším opuchom mozgu alebo s opuchom pľúc sa liečia kortikoidmi (Prednison, Dexametazón) a prípadne diuretikami (lieky na „odvodnenie“) – vždy ale pokiaľ možno spolu so zostupom alebo transportom do nižšej nadmorskej výšky. Tu platí, že každých 100 metrov zostupu môže zohrať život zachraňujúcu úlohu! Na stlmenie úporného výškového kašľa sú vhodné lieky obsahujúce kodeín. 

Výškovej choroby, ktorá je prirodzenou reakciou organizmu, sa netreba báť, je ale nutné s ňou počítať. Týka sa úplne každého, kto sa do vyšších nadmorských výšok vydá. Pri rozumne vykonávanej aklimatizácii sa dá vyhnúť závažným zdravotným problémom a naplno si potom užiť krásy hôr a vrcholových rozhľadov. Dostatočná aklimatizácia je základom bezpečného návratu! 

Ani dosiahnuté aklimatizovanie nášho organizmu na veľké nadmorské výšky netrvá večne. Vydrží po dobu 1-2 týždňov a je možné s ním teda do istej miery počítať aj v prípade presunov medzi masívmi alebo horstvami a pre nadväzujúce výstupy. 

plk. gšt. MUDr. Miloš Bohoněk, Ph.D.
Ústredná vojenská nemocnica – Vojenská fakultná nemocnica Praha

Miloš Bohoněk (1962) je vojenský lekár, pracuje ako primár Oddelenia hematológie a krvnej transfúzie v Ústrednej vojenskej nemocnici - Vojenskej fakultnej nemocnici Praha. Hory sú jeho druhým domovom, liezť začal už počas vysokoškolských štúdií. Ešte za minulého režimu liezol na Kaukaze a Pamíre, kam sa vrátil aj neskôr. Svet z výšky si prezeral aj z vrcholov Južnej i Severnej Ameriky, Afriky a samozrejme mnohokrát aj z vrcholov tatranských a alpských. Na jeseň 2023 bol v Himalájach, kde sa spolu s Honzom Trávníčkom a Tomášom Prchalom pozrel na vrchol Ama Dablam. Je zapálený lyžiar: zjazdár, bežkár aj skialpinista a po svete cestoval aj s armádou, s ktorou sa zúčastnil niekoľkých zahraničných misií v Iraku, Pakistane a Afganistane.