Budúcnosť tatranského horolezectva a turistiky

Vysoké Tatry sú Mekkou horolezectva ako pre horonárod slovenský, tak aj český. V minulom storočí boli tatranské steny number one destináciou pre každého českého lezca, ktorému začal byť Kapelník, Cisár i Starosta malý a mal pár korún na vlak do Popradu, slovenského Chamonix. Jasné, nikam inam sa nedalo, mohli by sme teda polemizovať o onom slepcovi, ktorý bol medzi jednookými kráľom. Kežmarák predsa len nie je Eiger a Satan tiež nedosahuje mohutnosť Jorassov. Čo by sa ale normálny lezec škrabal kilometrovým Cassinom, keď si môže vyliezť tristometrového Puškáša! A nielen pre rozumných lezcov majú Tatry nádhernú, pevnú žulu, ktorá nie je o nič horšia v porovnaní s ktoroukoľvek alpskou oblasťou. Aj pre vrcholných alpinistov sa jedná o obrovské hračkárstvo plné žľabov, pilierov, ihiel, strážnic a všetkých ďalších útvarov hodných obete v podobe potu a kože. 

OBSAH: 

• Novinky v návštevnom poriadku TANAPu
• Turistika vo Vysokých Tatrách
• Horolezectvo vo Vysokých Tatrách
• Rozdelenie podľa sezón
• Skialpinizmus vo Vysokých Tatrách
• Prespávanie vo Vysokých Tatrách

Čo je nové? 

V Tatrách ale nie sú sväté iba pravidlá horolezeckej etiky a bezpečnosti, ale aj návštevný poriadok Tatranského národného parku. Ten má od januára 2024 novú podobu a, možno trošku zložito, upravuje podmienky miestneho lezenia, turistiky a skialpinizmu. Ak bola vaša pozornosť práve vyčerpaná, dal by sa zjednodušene, so zanedbaním množstva výnimiek, nový poriadok zhrnúť takto: 

•    Turistika je povolená od júna do októbra na značených turistických trasách od východu do západu slnka. V zime maximálne k chatám.
•    K horolezectvu po novom potrebujete registrovať výstup do aplikácie, platí aj zákaz lezenia v jarnom období. Na jeseň platí čiastočná uzávera.
•    Vysokohorská turistika (lezenie obtiažnosti I-II+) je po novom povolená, potrebujete však potvrdenie o absolvovaní náležitého výcviku

Mnohým sa môže zdať miestny návštevný poriadok prísny. Oproti Alpám je určite striktnejší, Tatry sú ale malé a návštevníkov z Česka, Poľska a Slovenska veľa. Na alpských hrebeňoch sa tlak všetkých horolezcov a turistov rozdrví v rámci celej rozlohy obrovského pohoria. Davy stretnete na pár prefláknutých miestach a zvyšok rozlohy poskytuje neskutočné množstvo pokoja ako pre miestnu biodiverzitu, tak aj pre dobrodruhov, ktorí tento pokoj vyhľadávajú.

V „najmenších veľhorách na svete“ to tak bohužiaľ nefunguje. Tatry sú skrátka maličké a tlak ich návštevníkov tým pádom enormný. Keby tu aj len malá časť turistov chcela ísť napríklad prechod so spaním pod stanom, vyzerajú miestne doliny skôr ako kemp na Seneckých jazerách. V rámci zachovania miestnych nádherných kvetnatých lúk, pištiacich svišťov, priezračných plies a čistých dolín je viac než vhodné miestne pravidlá dodržiavať. A ideálne nezhoršovať povesť turistov a lezcov. Predsa len ony výnimky, ktoré nám umožňujú tunajšiu krajinu využívať, stoja práve na spolupráci medzi JAMESom (Slovenský horolezecký spolok) a TANAPom (Tatranský národný park). 

Turistika – ROVNAKO ako PREDTÝM

Turistika v Tatrách je, ako to v národných parkoch typicky býva, obmedzená na značené turistické trasy. Vzhľadom na turistickú vyťaženosť a bezpečnosť samotných turistov sa jedná o pravidlo veľmi logické, na čo sa však mnohí vo Vysokých Tatrách sťažujú, je množstvo oných značených trás. Legálne je pre turistov v Tatrách dostupných 7 vrcholov, na ktoré sa v pekných dňoch stojí v radoch. Po novom bola do návštevného poriadku zavedená výnimka, ktorá povoľuje na určitých miestach turistickú trasu opustiť. Jedná sa predovšetkým o vrcholy hôr, okolie chát, lanoviek a pod., kde je dovolené pohybovať sa v priestore do 25 m od turistickej trasy. Jasné, dialo sa to aj skôr. Áno, aj skôr vám za to nikto uši neutrhol. Ale je fajn mať to jasne povolené. Pohyb v horách je ďalej obmedzený časovo, a to ako v dennej, tak aj ročnej škále. Skrátene povedané, turistika sa prevádzkuje vo dne a v lete. 

V Tatrách by ste sa nemali pohybovať mimo „denného času“, skorý štart, aby ste boli späť na Štrbskom plese, kým prídu popoludňajšie búrky, teda nie je úplne možný. Výnimkou je prípad, keď ste ubytovaní na niektorej z chát. V tomto prípade môžete najkratšou cestou na danú chatu doraziť aj po západe slnka.

V rámci roka môžete tatranské vrcholy dobývať od 1. júna do 31. októbra, čo je obmedzenie dosť logické, zima v tatrách je dlhá a plná lavín. Mapa sezónne uzavretých trás sa nachádza na tomto odkaze. Aj v rámci vymedzeného časového úseku sa však v najvyšších partiách môže vyskytovať množstvo snehu, takže pokiaľ ste nedočkaví a chystáte sa do hôr hneď po uzávierke, je dobré pribaliť mačky alebo aspoň nesmeky.

Aj na prelome júna a júla môže byť napríklad Priečne sedlo alebo Jahňací štít dostupný len s týmto vybavením. Výnimka platí, veľmi zjednodušene povedané, pre cesty k Zbojníckej a Téryho chate a k Zelenému a Popradskému plesu, ktoré sú otvorené celoročne, mimo turistickej sezóny sú ale bez zimného vybavenia neschodné. Zimná uzávera neplatí ani na väčšine úsekov Tatranskej magistrály vedúcej po úbočí hôr, v zime sú tu ratrakované bežkárske stopy. Napríklad úsek cez Ostrvu, ktorý stúpa do výšky takmer 2000 metrov, je ale v zime uzavretý. Podrobnosti samozrejme nájdete na webe tatranského národného parku, sezónne uzávery zároveň zobrazujú aj Mapy.cz. Na väčšine územia národného parku je z dôvodu ochrany zvierat zakázané pohybovať sa so psami. Rovnako je zakázané lietať s dronmi, obe tieto aktivity bývajú právom pokutované.

HorolezectvO, VHT povolenÉ, Zložitosti v rámci rokA

V oblasti lezenia oproti niekdajšiemu návštevnému poriadku dosiahla nová vyhláška významných zmien. Medzi tie najdôležitejšie patrí úplný zákaz horolezectva v jarnom období a zároveň novo povolené možnosti vysokohorskej turistiky v ľahkom lezeckom teréne, ktorá bola doteraz úplne zakázaná. 

Návštevný poriadok po novom rozlišuje horolezectvo nižšej a vyššej obtiažnosti, hranicou je tu horolezecký stupeň III UIAA. Cesty I-II+ sú považované za nižšiu obtiažnosť, čokoľvek od trojky vyššie je vyššia obtiažnosť. Tu TANAP urobil veľký ústupok, doteraz bolo horolezectvo bez sprievodcu povolené iba v onej vyššej obtiažnosti. Po novom tu teda môžeme prevádzkovať scramblové výstupy (napr. Malý Ľadový štít) a ľahké hrebeňovky. Povinnosť členstva v národnom horolezeckom zväze je samozrejmosťou, novo majú všetci horolezci ešte povinnosť svoju túru vopred registrovať v aplikácii Horskej záchrannej služby. Údajne sa jedná o dočasné riešenie, neskôr bude na tento účel zriadený špeciálny systém. Aplikácia HZS je každopádne užitočným nástrojom.

Horolezci nižšej obtiažnosti zároveň musia disponovať „platným potvrdením o absolvovaní základného výcviku od oprávnenej osoby“. Práve v tomto teréne totiž dochádza k najväčšiemu počtu zásahov horskej záchrannej služby. Do Gilotíny pravdepodobne nevstúpi lezec, ktorý nezvláda základnú prácu s lanom, na výstupových cestách na Gerlach sa to ale bohužiaľ deje. Zároveň sú tieto oblasti náchylné aj z hľadiska ochrany prírody. Čo to záhadné potvrdenie ale je, hovoríte si? Podrobnosti ťažko dohľadať, členstvo v horolezeckých zväzoch však nestačí.

JAMES by mal po novom poskytovať štvordňový kurz, ktorého výstupom je práve získanie tejto certifikácie. Zároveň by tu mali byť možnosti, ako tento kurz skrátiť, pokiaľ už adekvátny výcvik absolvovaný máte. Potrebné povolenie vám zatiaľ môže vydať iba JAMES a podrobnosti ešte nemajú finálnu podobu. Prednedávnom práve na túto tému vyšiel oficiálny rozhovor. 

Horolezcom oboch kategórií je povolené pohybovať sa mimo značenej turistickej trasy, pokiaľ sa jedná o najkratší nástup do lezeckého terénu. Pohyb pred východom a po západe slnka je však rovnako ako pri turistike zakázaný. Výnimka platí v zimnom období, kedy je pohyb povolený od 5. do 19. hodiny. Čo sa stane, keď to na chatu za svetla nestihnem? Asi vás nikto pokutovať nebude, stávať by sa to podľa návštevného poriadku ale nemalo. 

JarnÁ a zimnÁ sezóna

Z hľadiska sezónnych uzáver je po novom rozdelená jarná a zimná horolezecká sezóna, medzi ktorými je jarná uzávera, kedy je horolezectvo zakázané úplne, a jesenná čiastočná uzávera (pozri tabuľku). Tá kompletná jarná uzávera sa koná v období, kedy je miestna príroda najviac náchylná na rušenie a zároveň už je na zimné lezenie málo snehu a na letné lezenie naopak príliš zima.

Došlo aj k zmenám v rámci geografických obmedzení, po novom sú tu dve úrovne. V lete a v zime je lezenie povolené všade v rámci vymedzenej oblasti zahŕňajúcej väčšinu rozlohy Vysokých Tatier. Nespadá sem ale napríklad oblasť Kriváňa, kde sa nachádza veľkolepý trojkový východný hrebeň na Kriváň, alebo niektoré bočné hrebene v severnej časti Tatier. Oblasti vyhradené pre horolezectvo sú vyznačené fialovým polygónom na mape.

V jesennom období je naopak v rámci čiastočnej uzávery dovolené liezť iba vo vymenovaných oblastiach na webe TANAPu. V zozname sa nachádzajú predovšetkým bezpečné a často lezené terény ako je Volia veža, Ľadový štít, Jastrabia veža a ďalšie. 

SkialpiniZmu zdar!

Podmienky pre tento šport boli v rámci nového poriadku výrazne uvoľnené a možností na vykonávanie zjazdov pribudlo. Nový návštevný poriadok definuje dva termíny súvisiace so skialpinizmom, a to skialpinizmus samotný a potom zimnú turistiku definovanú ako „pohyb vykonávaný v chodeckom teréne kombináciou pešej turistiky a lyžovania“.  

Zimnú turistiku (skitouring) je možné vykonávať v tzv. areáloch zimnej turistiky, viď web TANAPu, a na turistických cestách ktoré nepodliehajú sezónnej uzávere. Ide predovšetkým o populárne dobre dostupné (nie vždy však bezpečné) svahy s ľahšími a stredne náročnými zjazdmi. 

Pre buchačov, ktorí chcú opustiť tieto areály, sú tu pravidlá pre skialpinizmus ako taký. Ten je možné prevádzkovať v rovnakých areáloch ako horolezectvo (viď mapa), pričom podmienkou je, že plánovaný zjazd musí dosahovať obtiažnosť minimálne S4. Môžete teda do veľkej časti rozlohy Tatier, ona túra ale musí stáť za to. Pre vstup do týchto areálov je zároveň potrebný svoj počin zaregistrovať v aplikácii HZS. V tomto prípade sa jedná o významné rozšírenie možností a ústupok zo strany národného parku. Oba tieto športy sú povolené iba v zimnom období od 15.12. do 15.4. od 5. do 19. hodiny. 

Čo sO spaním vO Vysokých Tatrách?

Akékoľvek kempovanie alebo bivakovanie je v Tatranskom národnom parku prísne zakázané. Našťastie je tu množstvo tradičných chát ponúkajúcich turistickú formu ubytovania. Cena sa pohybuje okolo 40 eur za noc, pre členov KST platí 50 % zľava. S ohľadom na to, že sa chaty nachádzajú väčšinou hore v dolinách, priamo pod miestnymi stenami, a väčšina materiálu je sem dopravovaná nosičmi, je cena primeraná. Tieto chaty poskytujú výborné zázemie pre väčšinu miestnych výstupov. 

Ďalšou možnosťou sú hotely alebo kempy na osi Tatranskej elektrickej železnice. V Tatrách sa zároveň nachádza jedno oficiálne horolezecké táborisko, tzv. „táborisko na Poľane pod Vysokou“. Na rozdiel od väčšiny chát je v severnej časti hôr, ponúka teda možnosť podnikať výstupy predovšetkým v legendárnej galérii Ganku a okolitých stenách. Pokiaľ vás tu nezožerie medveď, môžete tu legálne stráviť noc v stane.

Horolezectvo aj turistika v Tatrách teda stále kvitne a kvitnúť bude. Miestny návštevný poriadok umožňuje liezť veľkú väčšinu miestnych horolezeckých ciest a podnikať turistické výstupy vo väčšine dolín. Či už sa teda chystáte po zelenej na Východnú Vysokú, vyškriabať sa Tilleho hranou na Železný štít alebo zopakovať Matrix, zostáva už len popriať dobré počasie a v súlade s miestnou prírodou si užiť toto nádherné minipohorie.

POZOR: Tento článok nepopisuje v plnej miere znenie návštevného poriadku ani všetky jeho výnimky! Na webe Tatranského národného parku je tento poriadok dostupný vrátane grafických príloh so zakreslením jednotlivých obmedzení.