Úvod do boulderingu: Základné vybavenie, techniky a bezpečnostné tipy

Bouldering je vzrušujúca a dostupná forma lezenia, ktorá nevyžaduje žiadne lano ani zložité vybavenie. Stačia len lezecké topánky, magnézium a bouldermatka. Tento šport charakterizuje lezenie v nízkych výškach na prírodných alebo umelých stenách a je ideálny pre začiatočníkov vďaka svojej jednoduchosti a dostupnosti. V tomto článku sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť, aby ste mohli začať s boulderingom – od základného vybavenia a techník až po tipy na bezpečnosť a najlepšie boulderingové miesta na prvé lezenie.

Z OBSAHU:

• História boulderingu
• Bouldering dnes
• Vonkajšie bouldery
• Bouldering na umelých stenách
• Pretekársky bouldering
• Ako začať s boulderingom?
• Kam na boulder?
• Vybavenie na boulder
• Istenie pri boulderovaní
• Bouldering ako tréning
• Techniky boulderingu
• Prečo začať s boulderingom?

HISTóRIa BOULDERINGU

Boulder (z anglického „kameň“, „balvan“) je slangovo krátka lezecká cesta, zložená z niekoľkých ťažkých krokov. Bouldering pôvodne vznikol ako kratochvíľa lezcov, ktorí sa potrebovali rozcvičiť pred nástupom do dlhých ciest, prípadne potrénovať pod previsom za horšieho počasia. Podobným procesom vznikla dnes napríklad aj populárna slack-line. V polovici minulého storočia sa objavil istý John Gill a v priebehu pár rokov z boulderingu vytvoril samostatnú disciplínu.

Išlo predovšetkým o traverzovanie skál nad zemou, obtiažnosti značil B1 až B3 a zaviedol ako štandard používanie magnézia na vysušenie kože na rukách podľa vzoru gymnastov. O dve dekády neskôr sa tento šport modifikoval, rozrástol o dopadový matrac, tzv. bouldermatku, a tiež začal prekvitať na vnútorných lezeckých stenách – je nenáročný na vybavenie aj priestor. Práve tam sa začali formovať základy moderného boulderingu, ako ho poznáme dnes. A dnes tak máme ako outdoor bouldering, tak indoor bouldering.

čo je bouldering dnes?

Princíp zostáva rovnaký – lezú sa krátke cesty nízko nad zemou, bez lana a úväzov. Dopadiskom býva mäkčený matrac – bouldermatka. Na prevádzkovanie boulderingu sú teda potrebné len lezecké topánky, na ťažších cestách magnézium a vonku bouldermatka. Niekedy sa hodí aj malá kefka a ďalšie drobnosti. Bouldering má mnoho podôb.

vonkajšie bouldery

Prírodné balvany, na ktoré sa dá vyliezť, nenechajú žiadneho lezca pokojným. Ide o pôvodnú formu boulderingu, avšak pomerne náročnú, pokiaľ sa jej chcete venovať na úrovni. Za cestami sa totiž musí cestovať, prípadne ich niekto musí objavovať, čistiť a zapísať do sprievodcov. Tiež je potrebné vytvoriť provizórne dopadiská z bouldermatiek, často niekoľkých, a je viac než vhodné vonku liezť v skupine, aby aspoň jeden lezca istil - stál pod skalou a chytal (o technike istenia viď nižšie).

Základnými druhmi vonkajších boulderov sú traverzy (lezenie do boku nízko nad zemou), previsy (začína sa väčšinou v sede a končí vo výške, z ktorej sa dá ešte zoskočiť) a potom lezenie priamo nahor. To je obmedzené väčšinou strachom, tzv. highbally majú 5-10 metrov. Pri lezení bez istenia do väčších výšok už väčšinou hovoríme o free solo lezení, nie o boulderingu – pri tom by mal byť zoskok do dopadiska relatívne bezpečný.
Vo väčšine prípadov cesty kombinujú tieto smery a majú 5-20 krokov. Obtiažnosť sa u vonkajších boulderov hodnotí najčastejšie stupnicou Fontainbleau (podľa rovnomennej boulderovej oblasti) – 7A, 5C+ a podobne.

Bouldering na umelých stenách

S rozmachom tzv. „preglejky“, teda umelých stien, nadobudol na popularite aj bouldering. Cesty sa stavajú z totožných chytov, len pod cestami je (mobilné alebo stacionárne) mäkké dopadisko. Vďaka tomu môže lezec vyraziť na stenu pokojne sám, aj keď vymýšľať rôzne kroky je v skupine väčšinou zábavnejšie - pod cestou sa však často tvoria hlúčiky neznámych lezcov, ktorí si navzájom radia.

Zatiaľ čo pôvodne aj na umelých stenách išlo skôr o tréning na dlhé cesty, so vznikom pretekárskeho boulderingu sa cesty transformovali do dnešných dynamických, silových krokov, často pripomínajúcich skôr ako lezenie parkour, jogu alebo akrobaciu. Stavači sa za poslednú dekádu značne profesionalizovali, a aj v Čechách stavia niekoľko skúsených stavačov so skúsenosťami zo svetového pohára, funguje aj systém ich vzdelávania.

Na takmer každej stene ale pretrváva kútik, pripomínajúci stav boulderových stien pred dvadsiatimi rokmi – náhodné zhluky chytov a stupov husto posiate po celej stene. Dnes sa im hovorí spraywall. Ide o tréningovú metódu, kedy si môžete postaviť v mysli svoju cestu a liezť ju tréningovo dookola, aby ste získali špecifickú zručnosť – silu, výbušnosť, vytrvalosť…

Na rozlíšenie ciest sa väčšinou používa farba chytov a štítky, ktoré značia štart a top, a väčšinou aj udávajú obtiažnosť – častejšie ako „Font“ škála sa používa značenie V0 až V17, pričom začiatočnícke bouldery sú do V3, pokročilé do V6 a V7 a vyššie už lezú len veľmi trénovaní lezci.

pretekársky bouldering

Preteky sa organizujú na umelých stenách, najčastejším formátom sú štyri cesty, na každú má pretekár 4 alebo 5 minút, môže nastúpiť koľkokrát chce, avšak počítajú sa aj pokusy - vyliezť cestu na prvýkrát je hodnotnejšie ako na druhýkrát. Okrem topu je boulder rozdelený do zón, takže pretekár dostáva bod aj za to, že dolezie do prvej alebo druhej zóny. Sledovať preteky sa hodí aj začiatočníkom, možno odkukať mnoho zaujímavých pohybov, ktoré by ich inak nenapadli a tieto je možné využiť v bežnom lezení.

ako začať s boulderingom?

Je to jeden z najľahších športov - pre začiatok stačí zájsť na najbližšiu boulderovú stenu, požičať si lezečky a jednoducho liezť. Vyberať si ľahké cesty a pozerať, ako lezú ostatní. Prípadne steny organizujú skupinové lekcie s trénerom. Vďaka jednoduchosti je bouldering často prvým vstupom do sveta lezenia.

Dôležité je dbať na bezpečnosť pri boulderingu – nenechávať v dopadisku batoh alebo telefón, na ktorý by niekto mohol spadnúť, vždy sa pozerať nahor, aby niekto nespadol na vás. Je tiež vhodné si osvojiť techniku ​​dopadov cez nohy na chrbát, čo je možné iba tréningom zoskokov z malých a potom väčších výšok. Okrem drobných podvrtnutí členku a odrenín je bouldering bezpečný šport.

Kam na boulder?

Vyskúšajte čo najviac stien. Každá má svojich stavačov, svoje možnosti a svoj štýl. Na jednej sa stavajú pretekárske dynamické bouldery, na inej kolmé až položené na mikrostupoch – a každému sedí niečo iné. Navyše zmena je zábava, takže býva vhodné opustiť svoju domovskú stenu a vyraziť do sveta. Boulderová stena je už v každom väčšom meste, takže keď idete na výlet alebo pracovnú cestu, dajte do auta alebo batohu lezečky a vrecko s magnéziom a cestou sa môžete zastaviť na akejkoľvek stene – ja som pri cestovaní objavil množstvo zaujímavých boulderov v Rakúsku, Poľsku, ale aj na Ukrajine, v Rumunsku alebo Moldavsku.

Človek by sa niekedy až čudoval, kde objaví veľkú halu s boulderovou stenou. A pokiaľ sa nenaskytne umelá stena, takmer všade nájdete prírodné bouldery. Tu už to chce bouldermatku a ideálne parťáka. Veľa oblastí je popísaných online v aplikáciách ako Bergflex, 27 Crags alebo The Crag. Často sú však spracovaný lokálny sprievodcovia, ktorých možno zohnať typicky okrem online aj v miestnom infocentre. Prechádzaním rôznych oblastí potom zistíte, že existuje skutočne veľké spektrum oblastí a môžete si urobiť predstavu o tom, aký druh boulderov vám vyhovuje najviac.

VÝBER VYBAVENIA NA BOULDER

Športové oblečenie na bouldering by malo byť priedušné, často sa spotíte, a je výhodou, keď nohavice zakrývajú kolená. Šortky vedú k odreninám na kolenách, dlhé nohavice zase môžu prekážať, a tak sú najčastejšou voľbou ¾ nohavice a tričko, u žien často tielko alebo športová podprsenka, pretože umožňujú maximálnu voľnosť pohybu – pri niektorých krokoch ide až o jogové asány.

Výber lezečiek na bouldering je špecifický – je dobré mať jedny iba na boulder. Tie by mali byť o kúsok menšie ako tie skalné. To si môžeme dovoliť preto, že po každom pokuse ich môžeme zložiť, takže často volíme lezečky nazúvacie alebo na suchý zips. Lepičku (podrážku) voľte čo najmäkšiu, síce sa rýchlejšie prelezie, ale oceníte lepšie trenie. Profil lezečiek na previsnuté bouldery býva veľmi agresívny, mávajú až banánovito zahnutý tvar, aby bolo možné špičku založiť aj na najmenšie mikrostupy.

Pokiaľ nemáte skúsenosť s tekutým magnéziom, na bouldery ho odporúčam. Po prvé skvele funguje, po druhé nepráši po celej telocvični. Ak používate sypané, rozhodne nechajte vrecúško niekde na kraji a nie pripnuté k pásu. Pokiaľ sa z vás práši pri každom dopade, jednak plytváte svojim horčíkom, ale tiež znepríjemňujete prostredie ostatným. Na niektoré boulderové steny je dovolený vstup len s tekutým „mádžom“.

Pokiaľ mierite von, nevyhnete sa výberu bouldermatky a následnému zisteniu, že jedna rozhodne nestačí. Väčšinou je vhodné mať jednu veľkú, trojdielnu, ako základ, a potom niekoľko menších, ktorými sa obloží širšie okolie. Variantom je mať schopného ističa, ktorý bouldermatku posúva podľa toho, kam leziete.

Vnútri aj vonku využijete aj menšiu kefku na čistenie chytov – vonku od machu, vo vnútri od potu predchádzajúcich lezcov. Ak poleziete intenzívne, postupne prídete o kožu na prstoch. Ak potrebujete liezť ďalej, hodí sa tejpovacia páska na prsty, ak končíte, určite doprajte koži starostlivosť v podobe špeciálnych krémov a olejov na regeneráciu. Keď budete liezť pravidelne, je možné kožu šmirgľovať, aby mala ideálne vlastnosti.

Do vybavenia pre bouldering môžeme zahrnúť aj prenosné nástroje na rozcvičenie – pružné gumy alebo balknu na zahriatie prstov. Rozcvičenie a pretiahnutie je pri boulderingu veľmi dôležité ako prevencia zranenia, bez zahriatia prstov a pretiahnutia tela po cvičení sa veľmi ďaleko neposuniete. Pre lepšiu regeneráciu je možné využiť aj masážne valce. Ako pri všetkých športoch je veľmi dôležitá strava – tu sa boulderisti často inšpirujú calistenikou a posilňovaním, pretože ide o podobne silové športy.

ISTENIE PRI BOULDERINGU

Rovnako ako gymnasti sa navzájom pri tréningu istia a asistujú si, aj pri boulderingu je možné lezcov priisťovať. Nejde pritom o to, aby nespadol, ale aby pád bol čo najmenej neriadený. Chytač stojí väčšinou pod lezcom (ale nie tak, aby lezec spadol priamo naň) a sústredí sa na hlavu – v prípade pádu ju smeruje do bezpečia, aby sa vyhla ostrým kameňom a aby telo nespadlo nešikovne celou váhou na hlavu a krk. Ďalšou významnou rolou ističa je posúvať bouldermatku tak, aby bola vždy pod lezcom.

A v neposlednom rade povzbudzovať lezca a prípadne radiť, avšak pozor na tzv. betaspraying! Beta = žargónové označenie pre riešenie kľúčového kroku. Bouldering je zábavný hlavne vymýšľaním toho, ako kľúčové miesto preliezť. Pokiaľ riešenie poznáte, nechajte si ho pre seba, kým vás oň niekto nepožiada. Vyzradením receptu pokazíte lezcovi tú najkreatívnejšiu časť lezenia, nebuďte betasprejeri, ktorí všetkým nútia svoje metódy. Nechajte každého vymýšľať vlastné, možno nájde svoju cestu. Samozrejme môžete ponúknuť radu, ale určite poznáte príslovie o rade nevyžiadanej.

Bouldering AKO TRÉNINGOVÝ NÁSTROJ

Okrem toho, že ísť prvýkrát na boulder je veľmi jednoduché, možno ho využiť aj ako tréning na skalné lezenie, alebo jednoducho namiesto posilňovne. Lezením ťažkých krokov na boulderi je možné odomknúť mnoho lezeckých zručností a techník, ku ktorým by cesta na lane bola veľmi dlhá – už len preto, že na lane hrá väčšiu rolu strach – čo sa nám nedarí v desiatich metroch, môže ísť nad zemou ľahko. Aj preto si profesionálni lezci ťažkú ​​cestu niekedy rozkúskujú a postavia na boulderi, aby mohli cvičiť jednotlivé sekvencie.

Boulderingové techniky

Dôležité je osvojenie rôznych úchopov a stupov. Okrem chytenia sa zhora je možné chyty tiež stlačiť, chytiť zboku alebo zospodu – potom žargónom hovoríme o stískači, bočáku alebo spoďáku. Navyše nie vždy zafunguje taký úchop len tak, je potrebné napolohovať telo do vhodnej pozície, aby chyt dobre „bral“ – posunúť ťažisko kúsok tu, kúsok tam. Na naučenie sa týchto nuáns je boulder veľmi vhodný, rovnako tak býva úvodom do dynamických krokov – z tých na prvýkrát snáď vždy spadneme, ale do mäkkého to nevadí. Na boulderi to môžeme skúšať stokrát, kým sa to podarí. Spravidla potom prichádza „aha moment“, a akonáhle sa to telu podarí skoordinovať raz, už sa mu to podarí vždy. Naučilo sa nový pohyb alebo sekvenciu, gratulácie sú na mieste.

Medzi ďalšie špecifické pohyby môže patriť napríklad zapretie kolena (kneebar) alebo založenie ruky do škáry (žaba), čo sú techniky, ktoré stavači odkukali na skalách a preniesli ich do boulderingu, kde sa ich môžete bezpečne naučiť a až na skalách doleziete k škáre, budete vedieť, čo s ňou.

PREČO ZAČAŤ S BOULDERINGOM?

Okrem toho, že je to veľmi jednoduché, má bouldering mnoho tvárí a výhod. Každý si v ňom niečo nájde. Sú boulderisti, ktorí to majú namiesto posilňovne – miesto zdvíhania závažia zdvíhajú seba. Iní sa rady socializujú v boulderingovej komunite a hľadajú pod stenou nových priateľov, s ktorými môžu liezť. Ďalších jednoducho baví ten pohyb a kreativita, ktorú musí zapojiť pri vymýšľaní riešenia. Iní to berú ako tréning pružnosti, alebo spôsob aktívnej relaxácie, prípadne vo vonkajšom prostredí objavovania miest, do ktorých by sme sa bežne nevydali.

Tak schválne, skúste nájsť na internete najbližší vonkajší boulder pri vašom bydlisku alebo mieste, kde sa práve nachádzate. Stavím sa, že je bližšie, ako ste čakali a že ste určite nevedeli, že za humnom taký boulder máte. Ak ste v meste, možno nájdete aj nejaký „urban boulder“, teda cestu nie na skale, ale na budove, moste alebo komíne. Ale pozor, vstup na také miesta je legálny len so súhlasom majiteľa objektu!

Veľa zábavy!