Staň sa majstrom behu z kopca!

Ak robí niečo outdoor outdoorom a hory horami, sú to kopce, vrchy, pahorkatiny, vrcholy a štíty. Je teda jasné, že pokiaľ ste prepadli kúzlu trailového behu, skôr či neskôr narazíte na niečo, čo bude predstavovať rovinu. Poriadne naklonenú rovinu. Ako správne zbehnúť kopec, aby sme sa zbytočne nešetrili, zbytočne nezranili a stratili čo najmenej síl, rýchlosti i radosti?

Beh dole kopcom v teréne sa veľmi netrénuje, väčšinou sa trénujú len výbehy, čo je vážne škoda. Ak si niekde v kopcoch, horách zabehnete svoj vysnený okruh, určite bude platiť, že súčet nastúpaných metrov bude rovný súčtu tých naklesaných. Teda zbehy stoja bokom úplne neoprávnene. Staň sa bežeckou anarchistkou, bežeckým anarchistom a vynikni v tom, čo väčšina bežcov zanedbáva!

Vhodná obuv je základ

Základom je – asi trochu neprekvapivo – dobrá terénna topánka. Chodidlá pri behu dole kopcom potrebujú ochranu asi najviac. A zároveň platí, že aj samotné topánky budú dosť trpieť. Odolný zvršok s poriadnym lemom a vystuženou špičkou je určite samozrejmosťou. Na rútenie sa z kopca budeme potrebovať aj poriadnu podrážku. Nie je nič horšie ako overovať na vlastnom pozadí, že naša podošva nevykazuje dostatočný koeficient trenia. Ideálny stav – keď je podrážka na prudké zbehy a brzdenie (ako) robená. Príkladom môže byť Impact Brake System od La Sportiva (modely Prodigio, Prodigio Pro, Bushido, Akyra...), kde sa obojstranne orientované zuby riadne zahrýzajú do terénu ako pri pohybe smerom nahor, tak smerom nadol.

Dôležitá je aj použitá zmes podošvy. Mala by dobre držať aj na vykĺzaných, či dokonca mokrých kameňoch. Určite vyskúšajte vopred, predtým ako sa pustíte do naozaj „veľkých akcií“! A keď je najhoršie, alebo napríklad aj mrzne, vždy ešte môžu pomôcť drobné, ale účinné hroty od La Sportiva.

Dôležitá je aj voľba správnej veľkosti topánky. Viac ako inokedy oceníte pri behu z kopca nejaký ten priestor pred špičkami prstov, ktoré tak ani pri prudkých došľapoch nenarážajú do špičky topánky. I keď existujú aj názory, že čierne nechty sú jedinou prípustnou formou zušľachťovania nôh správnej trailrunnerky či správneho trailrunnera...

Technika – ako na to?

Tak, máme správne topánky v správnej veľkosti, stojíme na kopci a chceme dole. Čo teraz?

1. Kto niekedy videl bežecké video napríklad Kiliana Jorneta, dokáže si predstaviť, ako to vyzerá, keď si človek vypočuje prvú všeobecnú poučku: zbaviť sa strachu, vypnúť hlavu. To sa ľahko povie, horšie urobí. Ale určite neurobíme chybu, keď nebudeme myslieť na to, kde všade sa dá spadnúť, kam všade sa dá zrútiť a čo všetko si môžeme odrieť či zlámať. Aj tu sa nám oplatí mať dobrú a odskúšanú obuv. Dodá nám to istotu a my si môžeme ponechať len nevyhnutne potrebnú dávku strachu – takú tú, čo horolezcom pomáha prežiť a vrátiť sa zase domov.
2. Ďalším dôležitým bodom je pohľad na vec. Často sa robí tá chyba, že bežec hľadí priamo pod svoje nohy a od určitej rýchlosti už skrátka nestíha reagovať na prichádzajúce podnety, musí spomaliť. Výhodnejšie je pozerať sa pred seba – asi tak na dva tri kroky dopredu. Náš mozog tak bude mať o zlomky sekúnd viac času zareagovať na nerovnosti terénu a zároveň môžeme periférnym zrakom plánovať najvýhodnejší zostupový variant.
3. Asi prirodzenou reakciou pri prechode do behu z kopca je takzvane nadrobiť krok. Dodáva nám (veľakrát falošný) pocit istoty. Pokiaľ ale nechceme strácať na rýchlosti, krok by sme mali udržať skôr dlhší, zároveň s čo najvyššou frekvenciou, aby sme minimalizovali kontakt chodidla s problémovým povrchom.

   

   Brzda alebo plyn?

Pokiaľ ale terén naozaj vyžaduje nejaké úpravy rýchlosti, alebo dokonca brzdiť máme niekoľko možností:

• znížiť dĺžku kroku
• znížiť náklon, ktorý nám pomáha v udržiavaní rýchlosti, niekedy možno bude nutné prejsť aj do mierneho záklonu
• prestať myslieť na dopad chodidla na prednú či strednú časť a využiť päty. To môže byť veľmi účinné pri zbiehaní suťových alebo snehových polí. Niekedy nám podmienky môžu dovoliť také svahy aj vyložene zísť technikou nie odlišnou od lyžovania.

Pri behu z kopca sa viac zaťažujú kĺby. Mali by sme na to myslieť a použiť techniku, ktorá im v maximálnej miere uľahčí: vyvarovať sa dopadom na napäté nohy, tie by sme mali mať vždy aspoň mierne pokrčené v kolenách. A áno, je to celkom náročné na stehná, predchádzajúci tréning je určite výhodou.

Balance yourself!

Ďalšia vec, ktorá nás môže potrápiť, je rovnováha. Telesná, nie tá duševná. Tú duševnú nám hory a kopce dodávajú tak nejako automaticky. Rýchle zbehy, navyše v teréne však môžu zamávať s našou rovnováhou telesnou. V takom prípade myslite na gepardy, veveričky alebo aj ďalšie zvieratká, ktoré dokážu svojimi chvostami vyrovnávať kadejakú disbalanciu.

Nám už chvostíky po opičích predkoch toľko nerastú, použijeme preto podobným spôsobom ruky. Úplne ich uvoľnite a nechajte efektívne prirodzene reagovať – tu viať, tu prudko vyraziť do neobvyklého smeru, polohy či uhla. Ja viem, človek pri tom vyzerá tak trochu ako veterný mlyn, tak trochu ako blázon. V skutočnosti je ale lietadlo. Lietadlo letiace z kopca rýchlo, efektívne – a hlavne s hravou radosťou v očiach!

Veľa šťastných kilometrov bez nehody praje zelená vlna HUDY!