Ako sa orientovať v teréne pomocou mapy a buzoly? Diel I.

Podľa mapy stojíme na tamtom kopci. Tiež to poznáte? Ako sa v horách nestratiť a používať mapu s buzolou vám poradí náš seriál o mapách a orientácii v teréne. Apropo, viete čo je to ekvidištanta?

Orientácia v horách je základným predpokladom bezpečného prístupu ku všetkým prevádzkovaným aktivitám. Nakoniec umenie orientácie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme mohli podnikať túry samostatne. Prácu s papierovou mapou nenahradí ani najmodernejšia navigácia GPS. Keď sa povie mapa, musíme tiež dodať buzola.

MAPA

Na čo slúži mapa

Pokiaľ používame mapu, môžeme túru aj správne plánovať. Vychádzať z nameraných vzdialeností, odpočítaných prevýšení, výrazných miest v teréne a pod. V každom okamihu musíme vedieť, kde sme, a vedieť sa nájsť na mape. Zručnosť zorientovať mapu podľa reálneho terénu je základ. Ak je pre nás bežné počas túry pozerať do mapy a určovať na nej svoju polohu, získate onedlho dostatočnú prax a orientácia sa pre nás stane príjemnou činnosťou, nie stresujúcou neobľúbenou povinnosťou.

Umenie orientácie

V teréne sa musíme orientovať a našu trasu si musíme vedieť predstaviť. Používame pozorovanie terénu, nazeráme do mapy, prípadne zapájame pamäť (predchádzajúca, zhodná túra). Cestou musíme vedieť odhadovať vzdialenosť, smer, sklon svahov, prevýšenie atď. Všetkými zmyslami sa stále snažíme vnímať dôležité informácie, napr. akým smerom veje vietor, kde priteká potok, kde je povrch snehu tvorený krustou a pod. Orientačnú schopnosť môžeme stále trénovať a rozvíjať, aj pokiaľ nie sme obdarení prirodzene dobrým zmyslom pre orientáciu. V hmle sa najmä v členitom teréne môžeme orientovať veľmi ťažko bez pomoci technických pomôcok. Preto musíme vedieť pracovať s mapou, buzolou, výškomerom a GPS, a tieto pomôcky mať vždy so sebou.

Charakteristiky mapy

Zaoberať sa budeme len mapami topografickými. Iné mapy sú pre orientáciu v prírode nevhodné, a použiť ich je možné len pre veľmi hrubú predstavu. Mapa je zakreslený priemet krajiny z výšky. Jedinou veličinou, ktorá na mape presne zodpovedá skutočnosti, je uhol. Napríklad uhol cesty v serpentíne je zhodný na mape aj v reáli. Na rozdiel od vzdialenosti, ktorá je zmenšená v mierke. Na severnej pologuli býva takmer bez výnimky sever na hornom okraji mapy. Na kompasoch a buzolách dnes dominuje značenie cudzojazyčné. Sever je teda N (north), juh S(south), východ E (east) a západ W (west).

Zvláštnosťou máp je tieňovanie reliéfu. Čím lepšie je tieňovanie zakreslené, tým plastickejšie mapa pôsobí. Hoci v skutočnosti svieti slnko väčšinu dňa zo smerov, blížiacich sa viac či menej juhu, na mapách „svieti“ slnko od severozápadu a tejto konvencii zodpovedajú na mape aj tiene.

Čo nás zaujíma

Všetky nižšie popísané údaje by mali byť v tiráži alebo na okrajoch mapy. Základnou veličinou je mierka. V prírode používame najlepšie mapy 1:25000, najmenšia použiteľná kvalita je 1:50000. Naozaj presné posúdenie detailov a najmä meranie sklonu svahu, ktoré môže byť pri rozhodovaní kľúčové, nám umožní iba mapa 1:25000, zvaná „dvadsaťpäťka“. Pre lepšiu predstavu je často na mape mierka zakreslená formou názornej úsečky. Pri dvadsaťpäťke znázorňuje 1 cm na mape skutočných 25000 cm = 250 m. Vzdialenosť 1 km teda na takej mape predstavujú 4 cm.

Ďalej je dôležitá ekvidištanta, teda informácia o tom, akým vertikálnym rozostupom zodpovedajú susedné vrstevnice (čiary spájajúce miesta s rovnakou nadmorskou výškou). Väčšinou to býva 20 m, pričom vrstevnice znázorňujúce celé stovky bývajú zvýraznené o niečo hrubšou linkou.

Meranie sklonu svahu na mape

Na plánovacej fólii (Planzeiger) máme stupnicu rozostupov vrstevníc pre mapy 1:25 000 a 1:50 000 a pre vrstevnice v rozmedzí 20 m alebo 10 m. Na mape máme svah, ktorého sklon chceme merať, spravidla zvolíme najprudšie miesto svahu. Okraj merítka priložíme kolmo na vrstevnice.
Posúvame merítkom tak, aby sa úsečky na merítku prekrývali s vrstevnicami. V tomto prípade nameraných 25°. Použitie lupiny zvyšuje presnosť merania.

POZOR! Zmerať možno len priemerný sklon svahu, v skutočnosti môže byť svah v krátkom úseku prudší.
1. Najprudšie miesto svahu
2. Priemerný (nameraný) sklon svahu

Ďalej býva uvedená história vydania daného listu, teda počet vydaní vrátane roku vydania. V praxi je ale veľmi dôležitý údaj, z ktorého roku je stav ľadovcov. To je pri razantnom úbytku ľadovcov v posledných rokoch kľúčové, a preto je potrebné počítať so zmenami trás a pred túrou sa informovať znalých osôb (chatár, horský vodca).

Významný je aj letopočet poslednej aktualizácie značených ciest, ktoré zohľadňujú práve zmeny v teréne. Na niektorých mapách sú len trasy letné alebo zimné, len niekedy oboje.

Magnetický a geografický pól, deklinácia

Strelka kompasu ukazuje smerom k magnetickému severu, ktorý sa s geografickým severom nezhoduje. Delí ich od seba zhruba 1500 km.

Uhol medzi magnetickým severným pólom a geografickým severným pólom, meraný z určitej polohy, sa nazýva deklinácia. Hodnota deklinácie je vyjadrená v stupňoch, môže byť východná alebo západná, a podľa toho vyjadrená ako pozitívna či negatívna hodnota.

Na mapách bývajú tieto odchýlky uvádzané, avšak pre praktickú orientáciu v oblasti kontinentálnej Európy hrajú iba zanedbateľnú úlohu. Na okraji mapy nájdeme väčšinou legendu, ktorá informuje o tom, čo znamenajú jednotlivé symboly, čiary a plochy zakreslené v mape.

Izogonická mapa deklinácie

Izogóny sú línie zhodnej deklinácie (rozostupy 5°). Písmeno W označuje západnú deklináciu, písmeno E alebo bez znamienka značí východnú deklináciu.

Mapy sa musia časom mierne meniť a upravovať. Napríklad v oblasti strednej Európy sa nulová línia (viď mapa) posúva za rok priemerne o 5 km na západ.

Inklinácia

Srdcom buzoly je strelka. Aby strelka správne fungovala, držíme buzolu vodorovne.
Strelka reaguje na magnetické pole Zeme. Okrem toho, že vďaka pôsobeniu siločiar mieri k severu (v horizontálnom smere), reaguje aj na inklináciou (vo vertikálnom smere).
Prejavuje sa to tým, že jeden koniec strelky je priťahovaný k stropu alebo dnu puzdra a kvôli treniu o steny prestáva fungovať. Aby tento problém nenastal, je strelka vyvažovaná.

Ak si kúpime buzolu v strednej Európe, môže len ťažko fungovať na južnej pologuli.
Riešením je nemagnetická, tzv. globálna strelka. Také strelky fungujú na celej zemeguli bez obmedzenia.

Zemské magnetické polia môžu ovplyvniť vyváženosť strelky kompasu. Tento fenomén sa nazýva inklinácia, vedie k strate vyváženia. Nastáva, ak kompas vstupuje do odlišnej geografickej zóny. Aby teda strelka kompasu správne ukazovala, musí byť kompas vyvážený na rôzne zóny. Vďaka novému 2-zónovému systému kompasov Suunto sú teraz tieto kompasy vyvážané iba pre 2 zóny, severnú alebo južnú pologuľu, pričom kompasy majú väčší rozsah západ-východ. Kompas vyrobený pre severnú pologuľu bude správne fungovať, aj keď vás vaše cesty zavedú krátkou cestou na južnú pologuľu a naopak. Kompasy so strelkou GLOBAL ukazujú presne po celom svete.

REGIONÁLNE ODLIŠNOSTI

Rakúsko

V susednom Rakúsku sú jednoznačne najlepšie mapové listy vydávané OEAV - Alpenvereinom.
Sú v mierke 1:25000 a vydávajú sa v letnej a zimnej verzii. Na trhu sú najviac zastúpené mapy Kompass a Freytag&Berndt. Sú však v mierke 1:50000 a ich kvalita a presnosť nie sú pre serióznu, presnú orientáciu dostatočné.

Švajčiarsko

Mapovou veľmocou je Švajčiarsko. Mapy vydáva v špičkovej kvalite štátny topografický úrad. Tunajšie mapy sú preslávené vynikajúcou kresbou reliéfu. Celá krajina je pokrytá podrobnými listami 1:25000 (hnedý titul). Nie sú v nich zakreslené značené trasy ani zimné túry. Tie sa naopak objavujú na listoch v mierke 1:50000, ktoré slúžia ako základné informácie o trase. Letná verzia (oranžový titul) nesie v označení číslom „T“, napr. Mischabel 284 T, zimný variant (modrý titul) „S“, teda napr. 284 S (pokrývajú len územie Álp). Podľa týchto precíznych „päťdesiatok“ sa chodiť dá, ale presnejšiu orientáciu prinášajú „dvadsaťpäťky“, podľa nich by sme sa mali orientovať v teréne. Päťdesiatky majú na zadnej strane množstvo doplňujúcich informácií – dôležité telefónne čísla, zoznam chát s kontaktmi, základné informácie o znázornených túrach (náročnosť, čas) a všeobecné rady pre pohyb v horách. Na švajčiarskych mapách nenájdete legendu (vysvetlivky všetkého, čo je na mape zakreslené – čiary, plochy, skratky atď.), tá je stručne vykonaná formou skladanej harmoniky, ktorú dostanete zadarmo u miestnych predajcov.

Francúzsko

Najlepšie mapy na území Francúzska vydáva štátny ústav IGN, výborná je edícia TOP 25 v mierke 1:25000. Obvykle sa pod jedným štvormiestnym číslom vydávajú západné - (napr. 3531OT) a východné (napr. 3531ET) listy. Zvláštnosťou týchto máp je zakreslená ekvidištanta vrstevníc po 10 m. Pozor ale pri hraničných mapách. Napríklad na často používanom liste 3630 OT Chamonix sú na francúzskom území vrstevnice po 10 m, na susedných talianskych a švajčiarskych horách po 20 m, ako je v týchto krajinách obvyklé. Ďalšie použiteľné francúzske mapy slušnej kvality dodáva v mierke 1:50000 vydavateľstvo Didier Richard.

Taliansko

Na talianskom území je najlepšie používať mapy Tabacco, slušné dvadsaťpäťky, o niečo horšia je edícia IGN. Taliansko nie je rozhodne mapovou veľmocou.

Ďalšie krajiny

Výborné mapy nájdeme v Škandinávii. V ďalších krajinách západnej Európy sú takmer všetky mapy dostatočnej kvality, oveľa horšia je situácia na východe, teda v obľúbenom Rumunsku, Bulharsku, Albánsku alebo v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Príjemným prekvapením sú naopak mapy v Nepále.

České mapy sú na svetovej úrovni. Päťdesiatky vydávané Klubom českých turistov z podkladov Vojenského kartogarfického ústavu nemajú chybu. Medzi cykloturistami sú obľúbené ako špeciálne zo žltej edície KČT, tak aj z vydavateľstva Shocart. Výbornú kvalitu dostaneme aj na Slovensku.

Kompatibilita s GPS

Všetky moderné, solídne mapy sa dnes dodávajú kompatibilné s GPS. Inak povedané – podľa súradníc zmeraných prístrojom „sa nájdeme“ na mape, a naopak z mapy odčítané súradnice môžeme zadať do prístroja. K tomu ale potrebujeme poznať geodetické dáta. Zásadné sú typ súradníc a elipsoid, ktoré musia byť uvedené v tiráži mapy. Povrch zeme na území mapy kopíruje tzv. geoid (elipsoid). Napr. v Rakúsku sa používajú súradnice UTM a elipsoid WGS 84. Obe hodnoty zadáme do prístroja GPS.
Zvyčajne sa používa sieť pravouhlých súradníc (UTM), obvykle štvorce 1x1 km. Celú mapu tak pokrývajú navzájom kolmé línie v severojužnom a východozápadnom smere, vzdialené od seba 1000m, čo na dvadsaťpäťkách predstavuje sieť čiar vzdialených 4 cm od seba.

DigitálnE mapy

S rozvojom GPS logicky nadobúdajú na význame. Celé výrezy máp je možné dnes nahrávať do pamäťových kariet navigačných prístrojov. Klasické papierové mapy na túre rozhodne nahradiť nemôžu. Limitom je taktiež veľkosť displeja.
Digimapy sa však výborne hodia na nahrávanie túr v kľude domova. Pomocou softvéru si na počítači zadáme plánovanú trasu a tú nahráme do GPS.

Tip: Prácu s mapou nám výrazne uľahčí plánovacia fólia, nem. „Planzeiger“. S jej pomocou na mape rýchlo a presne nameriame azimut, určíme vzdialenosť a sklon svahu a odčítame súradnice pre GPS.

ĎALŠÍ DIEL SERIÁLU PRÁCA S MAPOU

Chcete sa dozvedieť viac? Prečítajte si druhý diel seriálu nazvaný Ako sa orientovať v teréne pomocou mapy a buzoly II.