Sicília: Dotyk slnka, slaného vzduchu a vápencových skál

Keď nepraje podmienka, slovenské skaly ešte stále spia hlbokým zimným spánkom, ale prsty už svrbia nedočkavým pocitom zabrať za lištu, je čas vyraziť do tepla. Či už sa radíte medzi lezeckých nomádov, ktorí týždne obchádzajú juhoeurópske oblasti v dodávke, alebo si môžete vybrať len niekoľko skromných dní dovolenky, obráťte kompas smer Sicília. Na samej podrážke talianskej topánky vás čakajú poklady v podobe neodolateľných vápencových skál.

Výhľady ako z pohľadníc, lezenie v blízkosti mora a nezabudnuteľné západy slnka. Sicília toho skutočne ponúka veľa. Vrátane sladkého pečiva s pistáciovou pastou, klasického talianskeho espressa, obrie zmrzliny a chutné pizze. Prečo si teda neskrátiť zimu práve tu? Sicília ako ostrov ležiaci uprostred Stredomoria na ďalekom juhu Európy je tak vzdialený a odlišný od zvyšku kontinentu, že ho možno v mnohých ohľadoch považovať za exotickú destináciu, kam nepotrebujete pas a kde sa platí eurom.

Sicília je kombináciou lákavých pláží, drsných hôr a skalnatých pobreží. Tunajšej krajine dominuje Etna, najvyššia aktívna sopka v Európe, dosahujúca takmer 3400 metrov. Vyhľadávaná ako bežnými turistami, tak aj skialpinistami, čo prispieva k naplneniu dobrodružného potenciálu ostrova, po ktorom outdooroví nadšenci túžia.  

Rovno do skÁl

K populárnym lezeckým oblastiam Sicílie patrí okolie mestečka San Vito Lo Capo neďaleko Palerma, ktoré sa stáva aj cieľom nášho záujmu. Celé tunajšie pobrežie lemuje pás vápencového masívu, ktorý je z kempu El Bahira, kde sa ubytovávame, v dochádzkovej vzdialenosti. Skaly sú krásne odistené a ponúkajú široké spektrum obtiažností, teda si tu zalezie nováčik aj ambiciózny športovkár. Máme so sebou sprievodcu, ale od jeho vydania už vzniklo množstvo nových ciest, ktoré tu očividne rastú ako huby po daždi. Snažíme sa ich nájsť aspoň pomocou internetu v mobile. Do väčšiny sektorov sa z kempu dostaneme pešo a teší nás, že skoro „za domom“ máme krásne lezenie.   

Športovky AJ tradičnÉ vIAcdĹŽKY

Oblasť San Vita ponúka okolo tisíc ciest. Športové cesty sú vysadené nitmi a borhákmi, preto vám postačí základné vybavenie v podobe expresiek a ideálne sedemdesiatmetrové lano, ktoré sme využili do jeho plnej dĺžky. Občas sme museli istiť z predskalia. Cesty majú bežne tridsaťpäť až štyridsať metrov, niektoré dlhšie sa dajú liezť na dve dĺžky lana a disponujú v polovici prichystaným štandom. 

Časť našej výpravy sa vydala aj do tradične istenej viacdĺžkovej cesty, kde bol najväčším problémom vo vyšších častiach masívu silný vietor. Pri vľúdnejšej podmienke za slnečného počasia vyšla o pár dní neskôr kamarátom aj športovo istená viacdĺžka o 450 metroch na Monte Monaco. Zvládli ju elegantne vyliezť za pár hodín, a ešte si užiť za svetla výhľady na pobrežie a zostup po svojich do mestečka San Vito Lo Capo, kde výpravu zakončili ako inak posedením v reštaurácii nad vynikajúcou pizzou. 

SkrÁť si zimu

Sicília je všetkým lezcom naklonená v mesiacoch, kedy sa v Čechách na sezónu ešte len čaká alebo kedy u nás končí. Niekto na ostrov jazdí už v decembri a obchádza týždne v dodávke tamojšie spoty, zatiaľ čo u nás panuje zima. My sme si návštevu ostrova schovali na začiatok marca, kedy už nie je toľko zrážok a slnko cez deň zahreje vyblednutú kožu.

Prvú noc nás privítal výdatný dážď, ale vďaka vetru a slnku skaly rýchlo vyschli a nasledujúci deň už bolo možné liezť. Zvyšok pobytu sme mali prakticky azuro, aj vietor sa umiernil. Večer pri grile sme síce navliekali páperové bundy, ale cez deň bola podmienka na lezenie ideálna. Od júna ďalej už nemá zmysel na Sicíliu pomýšľať a stojí za to si počkať zase až na jeseň. Navyše mimo sezóny je oblasť San Vita Lo Capo priaznivá aj cenovo. V novembri sa v mestečku organizuje San Vito Climbing Festival, ktorý za posledných viac ako desať rokov priťahuje tisíce horolezcov z celého sveta. 

Kde ZložiŤ hlavu?

Lacným ubytovaním nás príjemne prekvapil kemp El Bahira, kde sme si v šiestich ľuďoch za babku prenajali mobilný dom. Vnútro bolo rozdelené do troch samostatných izieb po dvoch lôžkach, uprostred bola jedna spoločná miestnosť s gaučom, stoličkami a stolom. Rozdiel medzi spaním v stane predstavoval len 4 eurá na noc, takže sme posteľou, zázemím s kuchyňou so základným vybavením a WC nepohrdli. 

Pred domčekom bolo nachystané posedenie s vonkajším grilom a pár desiatok metrov pred kempom už šumelo more. Kemp ponúka aj najlacnejší variant spania pod širákom, vlastne pod pergolou alebo tu môžete zaparkovať s obytnou dodávkou. V kempe je čisto, uprostred láka na osvieženie priestranný bazén a mimo sezóny tu panuje absolútny pokoj. Raz za týždeň navyše návštevníkov kempu obíde miestny obchodník s autom naloženým čerstvo ulovenými rybami. Vďaka nemu sme za desať eur mali na večeru parádnu morskú potvoru na masle.

akO sA na SicíliU dostaŤ

My sme využili lacný priamy let z Viedne do Catanie a na mieste si po prílete požičali autá. Pozor na tunajší chaos, trvalo nám tri a pol hodiny, kým sme dostali kľúče od Pandy do ruky, hoci sme si službu rezervovali online už pred príletom. Možno práve v tom bol kameň úrazu. Keď si obrníte nervy proti dlhým zástupom cudzincov, môžete si auto (odporúčam s poistením) požičať za rozumné peniaze až priamo na mieste hneď vedľa letiska. 

Do San Vita Lo Capo sme odšoférovali vyše tristo kilometrov a videli tak veľkú časť ostrova, ktorá svojou zeleňou a kopčekmi pripomína milý hobitín. Najviac nás pobavila premávka v Palerme, kde platí pravidlo „kto ide, ten ide“. Na pruhy ani prednosti sprava sa veľmi nespoliehajte a skúste splynúť s miestnymi, ktorí smerovku použijú len veľmi výnimočne. 

Na ostrov sa dostanete aj trajektom, pokiaľ zvažujete cestu dodávkou. Pár českých lezcov, ktorí sa vydali na Sicíliu po zemi, sme tiež stretli. Záleží, na akú dlhú dobu plánujete vyraziť. Trajekt sa pravdepodobne oplatí od dvoch týždňov pobytu v dodávke dlhšie.  

SPRIEVODCA

Na celú skupinu sme mali dvoch sprievodcov v angličtine. Jedného na športové oblasti Sicily: Sport Climbing Guidebook, ktorý bol prehľadný a dobre mapoval oblasť San Vita. Kde nestačil sprievodca, poslúžil web https://www.thecrag.com. 

Druhý sprievodca slúžil na viacdĺžkové cesty v oblasti Palerma, ktorý sme nakoniec nevyužili. Možno naň dôjde nabudúce, Sicília je rozhodne oblasť, kam stojí za to sa vrátiť. Kamaráti si informácie pre 450m dlhú viacdĺžku na Monte Monaco hľadali cez webovky Cragu, kde sa ale opis už v druhej dĺžke rozchádzal. Nakoniec si vygooglili zodpovedajúci popis na stránkach legendárneho lezca Christopha Heinza.

Z odporúčaniahodných sektorov v okolí San Vita, kam sme si došli autom, by som vypichla určite Nuova Ossessione, kam sme sa za krásnym lezením po tufách a kvapliakoch dokonca vracali. Kto rád zakladá kolienka, nájde tu mnoho príležitostí túto schopnosť potrénovať. Prístup ku skale je zhruba štvrť hodiny pešo do prudkého kopca, ale stojí to za tú námahu. Hore sa pred vami otvorí nádherný skalný masív, odkiaľ je panoramatický výhľad na more. 

Cesty sú dlhé, vyboltované a ponúkajú variabilitu miestami podobnú pieskovcovému lezeniu. Rovnako tak je na východnú stranu orientovaný sektor Never Sleeping Wall, ktorý sa v mnohých internetových lezeckých diskusiách taktiež výdatne skloňuje. Obtiažnostne si tu nájde zábavu skôr skúsenejší lezec. Cesty začínajú od 6a a trieda je mierne tvrdšia, takže aj v šestke už si človek slušne zalezie. Pre ľahšie lezenie by som odporúčala zostať za kempom El Bahira a prejsť si celý západný útes Scogliera di Salinella so stovkami ciest na jednom mieste. 

Rest day a Čo s ním

Keď treba dať pauzu prelezeným prstom, stále je na Sicílii čo robiť. Časť našej výpravy nastavila budík na pol piatu ráno a vyrazila na Monte Monaco za východom slnka. Vedie tam pešia nenáročná turistická trasa značená na červeno a cesta hore vám od prvej značky zaberie zhruba hodinu. K nástupu sme prišli autom a vydali sa s čelovkami po úzkej kolmej cestičke po kameňoch serpentínami smerom nahor. Akonáhle sme sa dostali do sedla, začalo svitať, čo uľahčilo orientáciu a začali sa okolo nás otvárať zaujímavé výhľady. Vrcholový kríž už bol v pozadí zmietaný pastelovými farbami, ktoré rozohrali pohľad na more pod nami. Užili sme si prvé lúče slnka a po rovnakej trase zamierili dole na výdatné raňajky do San Vita. Cappuccino, croissant, sendvič, čerstvá pomarančová šťava a šiška s ricottou. Prečo len nie je celý svet ako Taliansko?! 

Časť skupiny v ten istý deň vyrazila za mestským životom do Palerma, kde najväčším zážitkom bola pre vodiča opäť miestna doprava. Inak rozľahlé Palermo zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ponúka množstvo pamätihodností z doby Sicílskeho kráľovstva a mnoho architektonických skvostov. 

Po ceste zo San Vita do Palerma kamaráti naložili unavené telá do termálnych kúpeľov v Segeste, zatiaľ čo my sme s priateľom v rámci odpočinkového dňa s batohom na chrbte plným talianskych dobrôt obchádzali pobrežie okolo San Vita a priľahlé dediny. Užili sme si piknik na pláži a jednu osviežujúcu kúpačku v mori. 

Sedem dní pobytu na Sicílii bolo pre jej rozmanitosť celkom málo. Lezenia je tu mraky a než sa človek adaptuje na miestne vápno, už aby balil batoh a mieril späť na Slovensko. Po zime sme sa tu príjemne rozliezli a hneď po návrate vyrazili zo sicílskeho vápna na vltavskú žulu. Sezóna na Slovensku môže začať a ďalší výpad do zeme zasľúbenej si s radosťou pošetríme opäť na jeseň!