Ako uviazať správny horolezecký uzol?

Znalosť vybraných uzlov patrí k tomu základnému, čo si musíme pred vstupom do sveta vertikál osvojiť. Je pritom úplne jedno, kam presne sa chystáme. Na skalkách aj v horách, na ferratách či ľadovcoch, všade tam budeme v rámci zachovania bezpečnosti musieť nejaký ten uzol občas uviazať.

Zarosilo sa vám čelo pri predstave všetkých tých závitov, ohybov a slučiek? Úplne zbytočne, nadrviť sa desiatky rôznych uzlov nie je vôbec potrebné. Naopak oveľa lepšie je ovládať niekoľko naozaj dôležitých s takou istotou, že vám ich uviazanie nebude robiť problém ani poslepiačky či jednou rukou.

NAOZAJ PEVNÉ SPOJENIE?

Zo všetkého najskôr si musíme uvedomiť, že každý uzol nepriaznivo ovplyvňuje nosnosť lana, na ktorom je uviazaný. Oslabenie v spoji spôsobuje niekoľko navzájom úzko súvisiacich faktorov:

• nadmerné mechanické a tepelné namáhanie dané ohýbaním a naťahovaním vlákien
• skladanie ťahového a tlakového napätia spôsobené priečnym stlačením susedných prameňov lana
• násilné posúvanie jednotlivých stavebných prvkov lana od vlákien až po molekuly

Všeobecne sa dá povedať, že menší vplyv na pevnosť majú uzle zložitejšej konštrukcie, v ktorých je lano ovíjané vo viacerých závitoch. Mimochodom, z praktického hľadiska má ich použitie ešte jedno dôležité plus. O poznanie lepšie sa rozväzujú.

Príkladom všetkého vyššie uvedeného je napríklad osmička, ktorú používame na naväzovanie. Tá sa síce radí medzi pomyselných premiantov, aj tak ale zráža nosnosť takmer na 55 % pôvodnej hodnoty. Zamrazilo vás na chrbte? V skutku, rozdiel to nie je práve malý, ale o svoje zdravie sa zase až tak obávať nemusíte. Správne uviazaný uzol bude stále dostatočne pevný na to, aby vás bez akýchkoľvek problémov udržal.

NA ČO SI DAŤ POZOR

Bezproblémové a hlavne bezpečné používanie uzlov sa riadi niekoľkými základnými pravidlami, ktoré by sme mali mať na pamäti za každých okolností.

Voľba vhodného uzla

Žiadny uzol nie je univerzálny, preto vždy musíme zvoliť ten, ktorý sa na daný účel hodí najviac.

Správne uviazanie uzla

Ak chceme, aby mal vybraný uzol požadované vlastnosti, musíme ho správne uviazať, a to aj za sťažených podmienok. Pravidelne zrovnaný uzol je nielen pekný na pohľad, ale objektívne má vyššiu pevnosť než neupravená spleť slučiek.

Okrem zrovnania všetkých prameňov by sme si mali dávať pozor aj na to, aby voľné konce vychádzajúce z uzla boli dostatočne dlhé. Za absolútne minimum sa považuje desaťnásobok priemeru lana. Rovnako ak používame poistný uzol, mali by sme ho uviazať tesne za ten hlavný. Len tak plní svoju funkciu.

Poriadne dotiahnutie uzla

Nemenej dôležité je takisto riadne dotiahnutie uzla, ktorým zamedzíme nechceným deformáciám. Najčastejšie k nim dochádza v prípade náhleho a silného zaťaženia, napríklad pri páde prvolezca. Typicky sa uzol nerovnomerne stiahne, pramene sa prešmyknú, čo vo výsledku zníži nosnosť spojenia.

Dôkladná kontrola

Pri každom nami používanom uzle by sme mali byť schopní rýchlo posúdiť správnosť uviazania. Nejedná sa pritom iba o kontrolu toho, čo sme sami stvorili, ale aj toho, čo uviazali naši kolegovia a spolulezci. Veď partnerská kontrola patrí k tým najdôležitejším bezpečnostným prvkom.

ZÁKLADNÉ UZLY

Už sme si to povedali na začiatku, ale malé opakovanie nikdy nie je na škodu. Nie je vôbec nutné poznať veľké množstvo rôznych uzlov, keď ich potom aj tak nebudeme vedieť správne použiť. Stačí ich len pár, tie by sme však mali "sypať z rukáva aj o polnoci". Konkrétne sa nezaobídeme bez uzla naväzovacieho, istiaceho, spojovacieho, kotviaceho a výstupového. Nižšie si vždy predstavíme typických zástupcov jednotlivých kategórií. Mnoho z nich sa dá použiť na viacero spôsobov, čo pri každom vždy uvedieme.

NAVäZOVACie UZLe

Osmičkový uzol

Absolútny základ, ktorý má nesmierne široké možnosti využitia. Ako už zaznelo, patrí medzi uzly najmenej znižujúce nosnosť lana. Je veľmi prehľadný, a tak na ňom jednoducho spoznáme, že je správne prevedený. Aj riadne dotiahnutý sa celkom jednoducho povoľuje, jeho rozviazanie teda nestojí toľko síl.

Jednoduchý osmičkový uzol najčastejšie používame ako základ pre osmičkovú slučku pri naväzovaní na koniec lana. Postup nie je nijako zložitý. Jednoducho si uviažeme osmičku, voľný koniec pretiahneme príslušnými okami na úväze a uzol okopírujeme. Pri naväzovaní lanového družstva, napríklad pri postupe po ľadovci, viažeme osmičkovú slučku priamo tam, kde sa nám to hodí. Namiesto konca uchopíme ohyb lana a uzol uviažeme rovno s dvoma prameňmi v ruke.

Osmička sa skvele uplatní ako kotviaci uzol pri budovaní istiacich stanovíšť alebo v úlohe poistky na konci lana pri zlaňovaní. Dobre ju využijeme aj pri postupovom istení. Môžeme ju založiť do škáry alebo s ňou spojiť konce slučky pri preväzovaní skalných hodín.

Motýlik

Perfektná voľba pre naväzovanie na stred lana, najmä pri pohybe družstva v ľadovcovom teréne. Všeobecne je dobré po ňom siahnuť v momente, kedy očakávame zaťaženie ako za slučku uzla, tak za oba z neho vychádzajúce konce. Typicky sa tak práve stáva pri páde človeka do trhliny. Motýlik ako taký menej znižuje nosnosť lana a po zaťažení sa dobre rozväzuje.

ISTIACE UZLY

Polovičný lodný uzol

Technika istenia pomocou polovičného lodného uzla, krkolomne označovaná nemeckým „slovíčkom“ Halbmastwurfsicherung (skrátene HMS), patrí vďaka svojej spoľahlivosti a ideálnym brzdným silám medzi štandardy odporúčané Medzinárodnou horolezeckou federáciou UIAA.

Nepochybnou výhodou polovičného lodného uzla je jeho univerzálnosť. Funguje rovnako pri zaťažení smerom hore aj dole, preto sa hodí ako na istenie prvolezca, tak druholezca. Na jeho použitie navyše potrebujeme len karabínu HMS, ktorá sa vyznačuje viacmenej pravidelným hruškovitým tvarom bez ostrých ohybov a automatickou alebo skrutkovacou poistkou zámku.

Pri zakladaní uzla do karabíny si vždy musíme dať pozor na to, aby lano neviedlo cez poistku. V takom prípade totiž hrozí jeho nechcené vyšmyknutie a tým pádom aj rozviazanie. Za určitú nevýhodu tejto metódy potom možno označiť krútenie lana pri spúšťaní a zlaňovaní, ktoré sa pri častom a dlhodobom užívaní odráža na jeho životnosti.

Znalosť istenia pomocou polovičného lodného uzla patrí k základom, ktoré by si mal osvojiť každý, kto to s lezením myslí naozaj vážne. Dôvod je jednoduchý. Pokiaľ počas dlhého výstupu stratíte istiacu pomôcku, budete môcť bez obáv pokračovať ďalej, alebo sa bezpečne vrátiť na začiatok cesty do schodného terénu.

KOTVIACE UZLY

Lodný uzol

Ako už samotný názov napovedá, „loďák“ slúži na kotvenie lana. Prevedené do života horolezca, najčastejšie ho využijeme pri zaistení na istiacom stanovisku – štande. Ľahko sa viaže ako na konci lana povrazovaním, tak uprostred zložením dvoch slučiek. Sám sa doťahuje, po odľahčení ho ale ľahko rozviažeme. Drží aj pri zaťažení iba jedného prameňa lana. Musíme len dávať pozor, aby ten druhý nebol príliš krátky. To by sa za istých okolností mohol vyšmyknúť.

„Loďák“ umožňuje predlžovať či skracovať konce lana bez nutnosti rozviazania uzla. To sa hodí napríklad keď potrebujeme seba alebo celé istiace stanovište posunúť do vhodnejšej polohy.

spájacie UZLY

Vodcovský uzol

Jednoduchý, ale užitočný uzol, ktorý využijeme v celom rade situácií. Ideálne sa hodí napríklad na zväzovanie lán na zlaňovanie. Má malý objem, a tak sa pri sťahovaní toľko nezasekáva. Pozor si musíme dať len na dostatočnú dĺžku voľných koncov, ktorá by mala byť minimálne tridsaťnásobok priemeru lana.

Vodcovský uzol sa často používa pre naviazaní družstva pri postupe po ľadovci. Nepovolí, naopak sa po zaťažení môže utiahnuť tak, že ho už nerozviažeme. Preto je lepšie zvoliť skôr osmičku alebo motýlik a vodcovský uzol si nechať na túry, na ktoré medzi trhliny vyrazíme iba vo dvojici. Ako brzdiaci uzol funguje skvele.

Rovnako ako osmička nachádza vodcovský uzol svoje uplatnenie aj pri postupovom istení. Svoje o tom vedia predovšetkým pieskari, ktorí ho hojne zakladajú do škár.

Protismerný variant vodcovského uzla sa používa na spájanie lán a plochých slučiek. Pokiaľ sa preň rozhodneme, mali by sme myslieť na to, aby sa nikde nedotýkal skaly. V opačnom prípade riskujeme, že sa pri kontakte za určitých podmienok rozviaže.

Dvojitý rybársky uzol

Dvojitý rybársky uzol predstavuje skvelú voľbu pre spájanie lán so zhodným aj rôznym priemerom. Nemá tendenciu sám povoľovať, je preto veľmi bezpečný. Na druhú stranu, po zaťažení môže byť jeho rozviazanie solídnou skúškou sily a trpezlivosti.

VÝSTUPOVÉ UZLY

Dvojitý prusík

Pomocný uzol, ktorý sa používa na výstup po lane, sebaistenie a rozličné záchranné techniky. Typicky ho viažeme pod pomôcku pri zlaňovaní, alebo v rámci systému na vytiahnutie parťáka z ľadovcovej trhliny. Dá sa celkom pohodlne uviazať jednou rukou. Vďaka symetrickej konštrukcii drží dobre v oboch smeroch zaťaženia.

Nevýhodou prusíka je, že správne funguje len keď má použitá pomocná reep šnúra menší priemer ako lano, na ktorej uzol viažeme. Čím je rozdiel menší, tým väčšie hrozí riziko prekĺznutia. Za ideál je možné považovať reep šnúry s priemerom 6 mm. Pozor, žiadny z uzlov tohto typu nesmie byť použitý na zachytenie pádu.

Machardov prusík

Praktický prusíkovací uzol slúžiaci na podobné účely ako vyššie uvedený. Líši sa asymetrickou konštrukciou, vďaka ktorej výborne drží v danom smere zaťaženie. Môžeme ho uviazať ako z plochého popruhu, ideálne užšieho, tak zo šnúry s väčším priemerom. Pri tej však musíme oproti klasickým dvom až trom otočkám pridať jednu naviac, aby sme zabránili nechcenému preklzu. Zle sa viaže jednou rukou, dobre sa však po zaťažení povoľuje.

Francúzsky prusík

Na jeho uviazanie nie je potrebné žiadne preťahovanie. Dobrý pri záchranných technikách. Normálny prusík sa horšie povoľuje.

Mrknite na brožúry, ktoré čoskoro vyjdú tlačou v novom šate:

Základy bezpečného lezenia I a Základy bezpečného lezenia II.